To je hanba: Európsky unikát padá ľuďom na hlavu!
Európska rarita môže byť ruinou asi len na Slovensku. Zanedbanosť jedinečnej vodárenskej veže v Palárikove je už tak veľká, že nerobí hanbu iba mestu, ale imidžu celej krajiny. Majiteľ ohrozuje bezpečnosť ľudí.
22 metrov z dreva
Palárikovo nie je výnimočné len Karolyovským kaštieľom alebo niekdajším chovom lipicanských koní. Tento šľachtický rod dal v roku 1869 vybudovať v areáli svojho parku drevenú vodárenskú vežu. Tá mala zásobovať stajne koní, priemyselný areál, malú likérovú továreň, vodomety v parku, ale aj šľachtické kúpeľne. Výstavbou Károlyovci pravdepodobne poverili svojho dvorného architekta Mikuláša Ybla.
„Bol veľmi rozhľadenou osobnosťou. Skončil štúdiá v Paríži na cisárskej a kráľovskej univerzite, pracoval aj u Pietra Nobileho v jeho pražskom ateliéry. Sám išiel na študijnú cestu do Talianska, kde čerpal inšpiráciu pre svoj neorenesančný prejav,“ hovorí o tejto osobnosti azda najpovolanejší odborník na architektonické pamiatky Palárikova Peter Hudák.
„Toto je jedna z mála zachovaných celodrevených vodárenských stavieb, ktorá je vysoká 22 metrov. Naozaj nemá v Európe obdobu. Ak sa koncipovali stavby s takouto výškou, tak boli väčšinou murované alebo oceľové a potom nejakým spôsobom doplnené drevom,“ popisuje hodnotu pamiatky Hudák.
Majiteľ sa bráni financiami
Majiteľom tejto ojedinelej a mimoriadne vzácnej technickej pamiatky sú Lesy Slovenskej republiky. Hovorca lesov Vlastimil Rezek uznáva, že „v súčasnosti je objekt v havarijnom stave, pretože vo vrchnej časti vodárenskej veže prehnil jeden z trámov, ktorý je súčasťou obvodového plášťa.“
Dodáva, že „zo strany Lesov SR Odštepný závod Palárikovo je snaha o záchranu tejto pamiatky. V Roku 2007 sa OZ usiloval o dlhodobý prenájom obci Palárikovo, ktorá mala väčšie možnosti získať financie na opravu z fondov EU, a Lesy SR by v ňom boli ako spolurealizátor, no tento zámer nevyšiel. Lesy SR udržiavajú pamiatku v rámci svojich finančných možností.“
Vodojem fungoval do 60. rokov
Károlyovci ani netušili, že tento hospodársky prvok ich parku bude raz jeho perlou. Stav vodojemu však tomu bohužiaľ nenasvedčuje. Už sme si však zvykli, že čím je na Slovensku pamiatka vzácnejšia, tím viac spoločnosť prispieva k jej postupnej devastácii. Paradoxom je, že ešte v 60-tych rokoch bol vodojem plne funkčný.
„Pred viac ako desiatimi rokmi som bol jedným z iniciátorov zápisu tohto objektu do ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Dovtedy sa o to nejavil absolútne žiadny záujem,“ hovorí architekt Hudák. **„Potom sa dlho nič nedialo. Boli nejaké rokovania, dokonca boli vydané opatrenia na urýchlenú záchranu, ale s minimálnym úspechom.“ **
Peter Hudák ako odborník a pamiatkar dokáže veľmi dobre zhodnotiť stav vodojemu: „Je tam osem základných nosných prvkov, ktoré po obvode držia tú hlavnú nádrž. Už sú prasknuté dve. Celá tá stavba sa začína točiť, a už je len otázka času, možno dní, možno sekúnd, kedy sa zrúti. Konštrukcia potrebovala opravy už takmer pred storočím. No a teraz sú tie opravy už naozaj urgentné.“
Pre nezhody chátra ďalej
Štátne lesy dodnes vykonali len niekoľko nutných záchranných zásahov ako bola napríklad likvidácia požiaru v roku 2006. V roku 2009 oprava plechovej strechy vodojemu a strechy priľahlej strojovne. Vtedy upravili aj drevený plášť vodojemu doplnením chýbajúcich dosák. V roku 2010 zase zastabilizovali základňu veže hranolmi a svorníkmi. Obec však chcela urobiť viac.
Podľa slov Petra Hudáka sa Palárikovo snažilo objekt spočiatku získať do vlastníctva. Až neskôr došlo zo strany OZ Palárikovo k ponuke prenájmu, ako to tvrdí aj hovorca Rezek. Hudák však dodal, že „im bolo vyrubené nájomné, ktoré sa podobalo trhovému nájomnému za veľmi lukratívny priestor.“
Zrejme aj to bol dôvod, prečo rokovania obce so štátnymi lesmi a záchrane vodojemu skrachovali. Je to na škodu, pretože práve obec Palárikovo mala chuť a možnosti čerpať financie z rôznych grantov a najme eurofondov.
Lesy berú bezpečnosť kuriózne
Špeciálnu kapitolu tvorí zanedbaná bezpečnosť. Vodojem bol podľa slov hovorcu štátnych lesov Rezeka zabezpečený proti vniknutiu nepovolaných osôb až po požiari v roku 2006, ktorý spôsobila zrejme podgurážená palárikovská mládež.
Veža stojí priamo pri chodníku, ktorým sa prechádzajú ľudia. Malá tabuľka upozorňujúca na nebezpečenstvo hroziace ľuďom zdržiavajúcim sa v tesnej blízkosti vodojemu je paradoxne umiestnená až priamo na veži. Navyše je prekrytá hustým pletivom, takže ten, kto má záujem prečítať si toto upozornenie, musí k vodojemu pristúpiť do vzdialenosti niekoľkých centimetrov.
Ak budú štátne lesy pokračovať tak, ako tomu bolo pri požiari v roku 2006, bude výstraha nepribližovať sa k vodojemu vyriešená lepšie až vtedy, keď dôjde k smrti alebo v lepšom prípade k vážnemu úrazu spôsobenému rozpadajúcou sa vežou.
Začnú sa Lesy SR hýbať?
Zhodou okolností sa začalo vo veci konať v období, keď sa o vodojem začali zaujímať médiá. 27. marca sa lesy stretli s predstaviteľmi obce, Krajského pamiatkového úradu v Nitre a odborníkmi z oblasti statiky a drevených stavieb. Anna Valeková, riaditeľka KPU v Nitre nám dodatočne prezradila, že //„účelom rokovania bolo vypracovanie postupu pre zabezpečenie stabilizácie pamiatky a následnej komplexnej obnovy pamiatky. Vlastník pamiatky sa zaviazal, že v priebehu mesiaca apríl spracuje a predloží KPÚ v Nitre návrh stabilizácie pamiatky so zamedzením poškodzovania pamiatky a následne po jeho schválení krajským pamiatkovým úradom začne práce na komplexnej obnove pamiatky." //
