Šéfuje tunajšiemu archívu: Jozef Meliš nad ponukou váhal, napokon sa stal Šaľanom

Foto: Zlatica Gregorová

Rodák zo Sklených Teplíc je dnes už Šaľanom. Čo ho do nášho mesta priviedlo a aké má plány so svojím tímom? Prečítajte si rozhovor s vedúcim Štátneho archívu v Nitre – pracovisko Archív Šaľa Jozefom Melišom.

Ako ste sa dostali k funkcii vedúceho šalianskeho archívu?

„Pracoval som v Štátnom archíve v Bratislave. Predtým, ako som dostal ponuku pracovať v šalianskom archíve, zobral som si dlhý čas na rozmýšľanie. Ponuku som prijal a pracujem tu od novembra 2019. Presťahoval som sa sem a stal som sa Šaľanom.“

A čo vaše profesijné zameranie?

„To je dnes problematické povedať, kto je historik a kto archivár. Ja som študoval históriu na Trnavskej univerzite. Sám seba považujem za archivára už oddávna, keď som vyrastal s archivármi. Tento pojem som vnímal tak, že je to niekto vzdelaný, ktorý sa vyzná v minulosti regiónu a má prístup k prameňom. Zároveň ich vie dobre usporiadať a informácie priniesť verejnosti. To bol môj obraz, keď som ako stredoškolák navštevoval banský archív v Banskej Štiavnici, v období 90. rokov.“

Ako na vás zapôsobilo nové prostredie?

„Mesto aj tento región sa mi páči. Postupne ho spoznávam. V práci máme územnú pôsobnosť Galanta, Dunajská Streda. To je široký priestor od Serede po Šamorín, kde sa aj národnostné zloženie mení. Takže aj takto s ním prichádzam do kontaktu. Nevyrastal som v dvojjazyčnom prostredí, ale zase to nie je pre mňa úplne cudzie. Momentálne to začínam preciťovať."

„Sledujem, ako iné národnosti vnímajú, že žijú na Slovensku, aj ako Slováci vnímajú ich.“

"O tom som kedysi veľa filozofoval. Som však človek, ktorý bol vždy zameraný na medzinárodnú spoluprácu, i keď doteraz len na teoretickej úrovni. Tu, v Šali, je to však už konkrétnejšie. Viac sa dostávam k názorom ľudí a to je pre mňa výzva, ako k nim byť vyvážený aj ústretový. Na túto prácu som sa tešil a som s ňou spokojný.“

Aký je rozdiel medzi historikom a archivárom?

„Ja sám seba považujem za človeka, ktorý pracuje s históriou, ale praxou v archíve sa považujem aj za archivára. Aj to bolo pre mňa zaujímavé, že často vychádzali z historických prameňov, takže sa mi zlievali obe profesie dokopy. Postupne som ale medzi nimi zisťoval rozdiely. Archivár je človek, ktorý pracuje v prítomnosti. Musí dbať na to, čo sa zachovalo a stalo sa to aj výpovedným historickým materiálom. Historik sa zase zaujíma o to staršie, čo bolo.“

Čo vás priviedlo k histórii, archívnictvu? Niekto vás inšpiroval, aby ste sa tomu venovali?

„Určite áno. Inšpiroval ma môj starý otec. Začalo to na základnej škole a v Sklených Tepliciach sa v roku 1786 konal 1. Medzinárodný vedecký kongres o hutníctve a baníctve. V roku 1986 potom boli veľké oslavy a starý otec sa tým zaoberal. Jeho to zaujímalo, on ma k tomu dostal. Okrem toho sme chodili spolu po lesoch, stredovekých hradoch a podobne. Začal som čítať knihy, išiel som do archívu a počas strednej školy som už mal skúsenosti a držalo ma to ďalej.“

Čo vás na týchto príbuzných odvetviach najviac baví?

„Na histórii ma fascinuje to, že človek lepšie spozná svoje korene, minulosť. Tak môže lepšie pochopiť aj seba samého a vývoj spoločnosti. Historika baví aj to, že objaví niečo nové, o čom sme nevedeli a je to zaujímavé. Archívnictvo zase slúži ľuďom, aby uchovalo pamäť a zase aj pomáhalo ľuďom chrániť ich vlastné práva.“

Aké máte najbližšie plány?

„Veľkým lákadlom, prečo som zobral toto miesto bolo, že tento archív aj vďaka predchodkyni, doktorke Novákovej, má rozbehnutých viacero dobrých medzinárodných kontaktov aj aktivít, v ktorých by som rád pokračoval. Veľmi rád by som bol, aby sme ako archív robili to, čo doteraz, ale ešte intenzívnejšie. Ponúknuť externistom, záujemcom, možnosť nahliadnuť do archívu. V Národnom archíve v Budapešti rozbehli projekt archívnej pedagogiky. Kolegyne tam majú špeciálne oddelenie, čo si my nemôžeme dovoliť, ale máme kolegyne, ktoré by v tom rady pracovali. Zahŕňa to metodickú prípravu práce pre deti. Chceme urobiť pilotné programy, pár stretnutí pre deti, aby sme čo najživšie predstavili archív, čo tu môžu nájsť a vlastne u nich vzbudiť záujem o vlastnú minulosť, ale aj o archív, ako taký.“

Vo fotogalérii si pozrite zábery z aktuálnej výstavy v šalianskom archíve.

Ďalšie zaujímavé informácie a aktuálne správy z celého Slovenska si môžete zabezpečiť sledovaním Dnes24 a Facebooku.