Šalianka Danka Janebová žartovne: "V knihách mám jedno auto" FOTO

Na začiatku jej poetickej cesty stála obľúbená profesorka z gymnázia aj spolužiačka Marica. Spoločne objavovali lásku k písaniu, ktoré v jej srdci ostalo podnes.

Zlatica Gregorová
Ilustračný obrázok k článku Šalianka Danka Janebová žartovne: "V knihách mám jedno auto" FOTO
Foto: Zlatica Gregorová

Ako sa má šalianska poetka Danka Janebová a čím sa chystá prekvapiť? Dozviete sa v našom článku.

Píše od mladosti

„Písať som začala už ako 15 – ročná a poviem úprimne, že to bolo ešte na gymnáziu, SVŠ. Bola to pani profesorka Rajková. Mala som strašne rada literatúru a boli sme tam dve také duše, jedna sa volala Marica Petrovičová zo Serede a tá písala veľmi peknú poéziu už ako žiačka. My sme sa pretekali, ktorá krajšiu báseň napíše a dávali sme si ich na nástenky. To boli také prvé moje roky. Potom som sa rozhodla, že idem na Pedagogickú fakultu študovať slovenčinu a tam som k tomu už pričuchla,“ vyznáva sa Danka Janebová.

Správny štart

Tamojší profesori ju správne naštartovali. Zúčastnila sa súťaže vysokoškolákov, kde skončila prvá. V roku 1974 postúpila na Akademický Prešov. I keď nevyhrala, písanie ju neopustilo. Namiesto povolania slovenčinárky v základnej škole, vyučovala v Ľudovej škole umenia. Bol to Literárno – dramatický odbor, hra na akordeóne a tanec. Danka Janebová bola i členkou súboru Ponitran. V súčasnosti vedie aj šalianske mažoretky Kontess a Akordeónové trio, s ktorými vystupujú na rôznych podujatiach.

Milované deti zo „Zušky“

Ako Danka Janebová povedala, v práci na Základnej umeleckej škole našla záľubu. „Neskôr som si urobila choreografický kurz a prischol mi aj tanečný odbor. Vyštudovala som aj hudobnú výchovu. Celý život som bola na umeleckej škole, čomu som veľmi rada, život je oveľa krajší a iný ako v základnej škole, tam je v triede 25 detí, tu sa im môžem viac venovať a to sa mi veľmi páči. Tretia dimenzia slova mi zostala,“ hovorí autorka.

Poetická blogerka

Poézii a obľúbenému voľnému veršu tak ostala i naďalej verná. V roku 2007 sa prihlásila na blog, kde pôsobí doteraz. V roku 2009 vydala prvú knihu Moje ruky sú láska, v roku 2011 to bola zbierka Odsúdená na lásku – trilógia o vzťahoch. Po roku vyšla autorke ďalšia knižka Tvoje oči sú cesta. „Knihy sú farebne rozlíšené. Biela obálka knižky znamená všeobecné básne rôzneho charakteru a zamerania, druhá kniha je hnedá, teda rozchodovka, približuje aj smútok a tretia so žltým obalom predstavuje lásku pozdného veku,“ hovorí autorka. Všetky sú umeleckými dielami. Dankine básnické zbierky sú doplnené farebnými ilustráciami. Ich autorom je Čeněk Žiaček. Kniha tak poskytne čitateľovi zážitok z veršov aj výtvarného umenia. Štvrtá kniha vyšla v roku 2016 a volá sa Moje brehy. Knihu ilustrovala Ema Mázik. Posledná kniha Vibrácie neba bude pokrstená v marci tohto roka. Je duchovného podtextu, nie je vzťahová a ilustrácie sú od Natálie Chabadovej. Má ružový obal a podľa Danky je to farba liečivá a úplne vystihuje tému básní. Hovorí sa v nej o duchovných, ale nie náboženských veciach.

V knihách mám jedno auto

Vydanie poézie je dnes veľmi nákladné a autorku stojí nemálo financií. Ako sama autorka žartovne hovorí, “vo svojich knihách mám jedno auto..“ I napriek nákladnému financovaniu svojich diel, písaniu poézie ostáva naďalej verná.

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame