S každodennou únavou bojuje 57 percent Slovákov

57 percent Slovákov je popri svojich každodenných povinnostiach príliš unavených na to, aby sa venovali svojim koníčkom. Vyplýva to z prieskumu realizovaného koncom roka 2010 na vzorke 7260 respondentov zo 14 krajín Európy, pričom sa zapojilo aj 502 Slovákov. Šesťdesiat percent opýtaných boli ženy a 40 percent muži vo veku 25 až 65 rokov. Zameriaval sa na celkový fyzický a psychický stav Európanov.

Najunavenejším z národov zapojených do prieskumu sú Gréci (77 percent), najmenej Holanďania (43 percent). Najviac trápi únava Európanov v zime (45 percent), nasleduje jeseň (26 percent), leto (10 percent) a napokon jar (9 percent). Odborníci upozorňujú, že povestná jarná únava v skutočnosti nie je jarnou, ide o oslabenie organizmu koncom zimného obdobia. Najčastejšie sú unavení mladí ľudia vo veku 25 až 34 rokov (59 percent). Ženy nadmernú únavu pripisujú predovšetkým nabitému dennému programu (55 percent), nedostatku fyzickej aktivity (52 percent) a pracovným povinnostiam (51 percent). U mužov je to podobné, najviac ich však unavuje práca (60 percent), hneď potom nabitý program (59 percent) a nedostatok fyzickej aktivity (55 percent).

Ak by Európania mohli urobiť viac pre svoje zdravie, zaradili by do svojho denného programu fyzickú aktivitu (56 percent), viac spánku (55 percent) a zdravšiu stravu (54 percent). Najviac športových nadšencov medzi krajinami zaradenými v prieskume sa pritom našlo medzi Slovákmi – až 69 percent, naopak najmenší význam pripisujú fyzickej aktivite Maďari a Poliaci (45 percent). Európania sa však sťažujú na nedostatok času, predovšetkým Česi (82 percent). Zdravšiu stravu by pre zlepšenie zdravia zvolili najmä Gréci (72 percent). Medzi Slovákmi zdravej výžive pripisuje význam 64 percent opýtaných. Najväčší význam spánku pripisujú Česi (66 percent). Vyčerpanie má okrem práce a koníčkov vplyv aj na vzťahy. Až 68 percent žien a 67 percent mužov priznáva, že únava do veľkej miery ovplyvňuje ich partnerský vzťah a sexuálny život.

Proti únave a vyčerpaniu koncom zimy pomáha dostatočný príjem vitamínov. Každý vitamín zohráva v tele svoju špecifickú úlohu. Kým niektoré posilňujú imunitu (selén, zinok, vitamín A a C), iné podporujú pevné kosti (vitamín D, K, vápnik, magnézium a mangán), či zdravú pleť (vitamín A, C, biotín a niacín). Prioritným zdrojom vitamínov by mala byť vyvážená strava. „Ovocie a zeleninu by mal každý z nás konzumovať denne, a to aspoň pol kila zeleniny a ovocia v pomere 2/3 zeleniny a 1/3 ovocia,“ uviedla Alžbeta Béderová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.

Mlieko a mliečne výrobky nie sú len zdrojom bielkovín, ale aj dôležitého vápnika, fosforu, horčíka, draslíka, sodíka a stopových prvkov železa, zinku a medi. Nedostatok vápnika má nepriaznivý vplyv na vývoj kostí a zubov a čoraz častejšie sa prejavuje rednutím kostí – osteoporózou. //„Denný príjem mlieka a mliečnych výrobkov je mimoriadne dôležitý, pričom dôraz sa nekladie na množstvo, ale pravidelnosť jeho konzumácie,“ //radí Béderová.

Ryby dodávajú telu okrem kvalitných bielkovín a tuku s obsahom polynenasýtených omega3 mastných kyselín aj vitamíny rozpustné v tukoch (A, D, B a C) a minerálne látky (najmä fosfor, morské ryby aj sodík a jód). Ryba by mala byť preto súčasťou jedálnička aspoň raz týždenne.

Strukoviny odborníci odporúčajú ako prevenciu nadváhy. Po ich konzumácii hladina glukózy pomaly stúpa a nezvýši sa prudko ako pri iných potravinách. Vysoký obsah vlákniny v strukovinách znižuje cholesterol a odvádza z tela toxíny, čím chráni telo pred rakovinou čriev. Strukoviny obsahujú aj veľa vitamínov zo skupiny B, ktoré chránia zrak, sliznice a nervy, a tak predchádzajú vzniku neuróz, depresií a stresu. Minerály ako draslík, vápnik, horčík, železo a nukleové kyseliny, ktoré sa v strukovinách tiež nachádzajú, navyše regenerujú celý organizmus. Živiny prítomné v strukovinách sú dôležité pre zdravú pleť a vlasy, krvný obeh a obranyschopnosť. Mali by byť súčasťou stravy aspoň raz za týždeň.

Dva až tri razy do týždňa by na tanieri nemalo chýbať mäso. Okrem kvalitných bielkovín je pre organizmus zdrojom celého spektra vitamínov, najmä zo skupiny B. Mäso je tiež hlavným zdrojom železa, preto má veľký význam v prevencii chudokrvnosti. Organizmus totiž využije z mäsa podstatne vyššie množstvo železa ako z rastlinných zdrojov. Mäso obsahuje aj ďalšie minerálne a stopové látky ako zinok, horčík, fosfor, vápnik, selén, meď, chróm a jód, ktoré zabezpečujú množstvo metabolických procesov, optimálny rast a psychický vývoj, a preto sú dôležité najmä pre deti.

Bežná strava však nemusí obsahovať vitamíny, minerály a stopové prvky v dostatočnom množstve. Okrem toho sa úpravou jedál ich významná časť stráca. V takých prípadoch Béderová odporúča posilniť príjem týchto látok prostredníctvom výživových doplnkov.

Zvýšiť príjem vitamínov by mali ľudia predovšetkým pred chrípkovou sezónou a počas nej, tehotné a dojčiace ženy, fajčiari, staršia generácia a ľudia vystavovaní nadmernému stresu.

WEBNOVINY