Rozhovor so šalianskym DJom Drahoshom: Som známy tým, že odchádzam z párty bez polovice vecí

Drahosh sa hudbe venuje už viac 15 rokov. Šaliansky rodák – DJ Drahosh. Nie je len DJ, ale aj známy hudobný producent a remixér, ktorého tracky vychádzajú vo vydavateľstvách po celom svete. Drahosh si zahral na pódiách s hviezdami ako Paul van Dyk, Michael Calfan či Tujamo. Je rezidentom v šalianskom Metroklube, no hráva po celom Slovensku. Minulý rok sa stal rezidentom tanečnej relácie Dance Exxtravaganza na rádiu Europa 2, kde poslucháčom s obľubou predstavuje svoje hudobné cítenie.

Ako si sa dostal k DJingu? Koľko rokov sa tomu venuješ?

Venujem sa tomu už približne 13 rokov. Chcel som sa tomu venovať už od svojich pätnástich rokov, ale nevedel som sa k tomu dostať. Potom sa mi naskytla možnosť na jednej súkromnej párty, kde som si to mohol prvý raz aj vyskúšať.

Trvalo ti dlho, kým si sa naučil mixovať a zladiť hudbu? Pomáhal ti niekto alebo si sa všetko naučil sám?

Prakticky som sa to naučil hneď na tej prvej párty. Aspoň tie základy, lebo v tej dobe bolo asi najpotrebnejšie zladiť dokopy dve skladby. Samotné mixovanie a efektovanie tých trackov mi trvalo veľmi dlho. V podstate doteraz objavujem nové veci, ktoré má neustále posúvajú dopredu.

Aké boli začiatky?

Prvé akcie boli tu v Šali v Metroklube, kde sme hrávali techno s ďalšími DJmi z okolia. A keďže som poznal z predošlých parties, kde som sa chodil iba zabávať, aj iných DJov, tak nebol problém sa dostať na ich eventy, aj keď to v tej dobe nebolo honorované – maximálne to bolo za cestu prípadne za nejaké drinky.

Ako si sa presunul z levelu hranie za konzum k hraniu, ktoré ťa živí?

Určite to bolo na základe toho, že mám nejaké kvality, ktoré dokážu ľudia patrične oceniť. Je to však hlavne kvôli tomu, že robím vlastnú hudbu, v čom mám obrovskú výhodu oproti iným DJom na Slovensku, ktorí vlastnú produkciu nemajú.

Ako skladáš a tvoríš muziku? Koľko sa tomu venuješ?

Tvorbe hudby sa venujem dlhšie ako DJingu. Úplne začiatky boli už v 98–99 roku, kedy som začal experimentovať na počítači s rôznymi samplami a zvukmi, skladať ich dokopy. Z môjho hobby to prešlo k tomu, že ľudia začali tie pesničky odo mňa pýtať.

Kedy vyšiel tvoj prvý track vo vydavateľstve?

V roku 2007 to bol hneď album v nemeckom vydavateľstve, ktorý som tam posielal ešte v roku 2004, ale trvalo to tri roky, kým sa dostal von. Takou zaujímavosťou je, že ja som nemal vôbec vymyslené názvy pesničiek, pretože som im poslal na CDčku svoju tvorbu s názvami Track 1, Track 2, 3… Tak som potom v priebehu dvoch dní musel vymyslieť názvy všetkých pesničiek, čo niekedy býva ťažšie ako vytvoriť hudbu. (pozn. pobavte sa narýchlo vymyslenými názvami)

Čo najnovšie si teraz spravil?

Úplne najnovší vydaný track je z januára Atmos v spolupráci s Bryanom Coxom, ktorý používa aj pseudonym Criminish a mladým talentom zo Zvolena – Adrique. Track sa dostal aj do pozornosti celosvetovo známych mien ako Paul van Dyk, EDX, Andi Durrant. Okrem toho sa venujem aj prerábkam už existujúcich skladieb, z ktorých najnovší je remix skladby Get Down od dua Avant Garde.

A čo sú tvoje najväčšie pecky, ktoré si aj ľudia stále pýtajú na párty?

Asi takou najznámejšou vecou, ktorú som ani nerobil s cieľom urobiť nejakú obrovskú pecku, je remix tracku So Many Times, ktorý sa za ostatné dva roky stále hráva v kluboch v rôznych krajinách Európy.

Minulý rok si sa vrátil vo svojej tvorbe ku koreňom – k technu. Povedz nám o tom niečo viac.

Keďže som rok predtým urobil veľmi veľa komerčnejšej hudby, tak ma to takpovediac začalo trošku nudiť a chcel som skúsiť niečo nové. Prišlo mi celkom logické skúsiť opäť techno, keďže som ho robil už vo svojich začiatkoch. Projekt Malocca som predstavil v máji minulého roku v relácii 4_Elements na rádiu FM, ktorý si získal veľkú pozornosť a podporu fanúšikov tejto scény.

Hrával si kedysi inú hudbu ako teraz? Zmenil posun doby a plynutie času aj teba a tvoje hranie?

Určite tá hudba predtým znela inak. Aj ľudia sa bavili na iný typ skladieb ako teraz. Keď si vypočujem staršie nahrávky z rokov 2000–2008, tak je počuť, že sú úplne inak vyskladané. Nie je v nich toľko zvratov, ktoré sú také typické pre dnešnú hudbu. V čom ja vidím asi najväčší rozdiel v hudbe predtým a teraz.

Môžeš porovnávať akcie kedysi a teraz. Zmenili sa ľudia a ich správanie na párty?

Zdá sa mi, že dnes ak chce DJ zabaviť ľudí, tak môže vsadiť na istotu a hrať tie najväčšie pecky, ktoré hrajú v rádiách, alebo môže experimentovať a skúšať hrať veci, ktoré ľudia nepoznajú, čím riskuje, že možno aj vyprázdni parket. Avšak predtým sa ľudia bavili aj na hudbu, ktorú veľmi nepoznali a myslím, že tie eventy neboli také náročné pre vystúpenie DJa.

Ako si spomínaš na „staré dobré časy“? V Šali máme úplne legendárny Metroklub, Mekku starých techno maniakov.

Počas tých rokov, keď v Metroklube techno najviac fičalo, tak som klub navštevoval iba ako bežný návštevník, takže som tú hudbu vnímal úplne inak. Nerozoberal som ju dopodrobna. Skvelé na tých časoch bolo to, že tie akcie navštevovali okrem nadšencov techna aj ľudia, ktorí túto hudbu vôbec nepočúvali, takže sa tam stretávali všetci známi. Tým pádom sem chodili ľudia z celého Slovenska, vďaka čomu som spoznal kopec skvelých ľudí, s ktorými som v kontakte doteraz.

Na ktorú svoju párty spomínaš najradšej a prečo?

Je ťažko vybrať jednu konkrétnu, pretože každá je niečím výnimočná. Ale také moje osobné TOP bolo hranie na festivale Rudava ani neviem v ktorom roku, kde som si na set pozval DJa, ktorý nie je už teraz ani aktívny – Jobbyho, ktorý mal z nášho spoločného vystúpenia super zážitok. Keďže vtedy len začínal s hraním a mohli sme si spolu zahrať pred obrovským publikom. Samozrejme medzi tie naj akcie v priebehu roka, ktoré navštevujem, patria BeeFree, Sundance a naše klubovky u nás v Šali pred domácim publikom.

Prezraď nám najväčšiu šialenosť, ktorú si zažil, ale ber ohľad na to, aby bola zverejniteľná.

Určite som známy tým, že odchádzam z parties bez polovice vecí, ktoré som si tam priniesol. Takže som už veľa ľudí potešil svojimi slúchadlami, mikinami a inými talizmanmi. Tiež sa o mne traduje historka, že som zopár platní na bare vymenil za vodku. Ale šialenstvo, ktoré som spáchal priamo ja, bolo napríklad, keď som hral v Trnave jeden deň techno akciu a na druhý som mal hrať na BeeFree house. A keďže som toho veľa medzitým nenaspal a mám pozitívny vzťah k zabúdaniu, tak ma čakalo obrovské prekvapenie až priamo na stagei, keď som otvoril kufor s platňami a nemal som v ňom ani jednu housovú platňu.

Ako si túto situáciu vyriešil?

Požičal som si od DJa, ktorý hral predo mnou zopár platní.

Kedysi si hrával z vinylov, používaš stále aj gramce, alebo už nie?

Keď som začínal, hranie z vinylov bola absolútnou samozrejmosťou, takže som nemal veľmi na výber, iba sa to naučiť. Neskôr však prišli hrania na väčších eventoch, kde sa prevažne hrávalo z CD playerov, tak som bol donútený začať aj z CDčiek, lebo nastaviť gramofóny a zvyšnú techniku, tak aby hrali podľa mojich predstáv, je veľmi náročné. Zvyčajne sa stáva, že platne skáču, chytajú spätnú väzbu, takže mi prišlo logické prispôsobiť sa dobe.

Znovu ťa však vídame hrávať z vinylov. Prečo si sa k nim vrátil?

Platne som začal znovu kupovať, pretože keď máš hranie v menšom klube, tak to vyzerá zaujímavejšie pre ľudí sledovať dídžeja, keď hrá z platní. Keďže je teraz taký boom mladých DJov, z ktorých väčšina hrá to isté, je oveľa zaujímavejšie kupovať hudbu, ktorá vychádza výhradne na vinyloch a tým sa odlíšiť od väčšiny, čo dokáže oceniť publikum, ktoré je pre túto hudbu signifikantné.

Aký máš názor na inú hudbu ako house… Ako sa z tvojho pohľadu dívaš napríklad na hip-hop, jazz, funk alebo metal? Delíš hudbu na komerčnú a undergroundovú? Máš predsudky v tomto smere?

Nemám nejakú obľúbenú kapelu alebo interpreta, ale určite si v každom hudobnom žánri nájdem, čo sa mi páči. Avšak tým, že hudbu aj produkujem, som zvyčajne veľmi kritický k nahrávkam, ktoré počuť aj každý deň z rádia.

Tvoja láska k elektronickej hudbe je nepopierateľná. Živíš sa tým alebo máš aj normálnu prácu?

Normálnu prácu, do ktorej by som chodil každý deň, nemám. Živím sa produkciou hudby, jinglov, upútavok, reklamy a hraním hudby. Tiež som jedným z majiteľov časopisu o elektronickej hudbe, ktorý dva roky vychádzal aj v tlačenej forme na Slovensku a v Čechách. V súčasnosti fungujeme ako online magazín, v ktorom uverejňujeme pravidelné informácie zo sveta tanečnej hudby.

Určite sleduješ aj tvoju konkurencia/ko­legov. Koho považuješ za najväčší talent v našom regióne a na Slovensku a prečo?

Sledujem určite. Vďaka tomu, že máme magazín, mám naozaj dobrý prehľad o tom, kto čo hrá. Scénu na Slovensku mám, myslím, že veľmi dobre zmapovanú. Nepochybne najlepší na Slovensku je DJ EKG z Nitry, ktorý dokáže nielen odohrať skvelý set a odovzdať energiu ľuďom, ale má aj veľký talent v oblasti marketingu. Medzi tých, ktorých si najviac vážim, patrí určite aj dídžej Toky, ktorý je legendou techno scény na Slovensku. Z mladých talentov z okolia Šali patrí moja pozornosť chalanovi menom Tom Vachut, ktorý sa venuje vo svojom voľnom čase aj príprave vlastného podcastu s názvom Deep Groove.

Keď už sme pri podcastoch, viem, že aj ty pravidelne pripravuješ sety do tanečnej relácie Dance Exxtravaganza rádia Europa2, od kedy sa tomu venuješ?

Túto ponuku som dostal koncom leta 2014, samozrejme som ju prijal, keďže rádio Európa 2 patrí k najpočúvanejším na Slovensku. Videl som v tom potenciál prezentovať domácu hudbu, ktorá by sa inak do rádia nedostala. Musím však povedať, že niekedy posielam moje mixy do relácie na poslednú chvíľu, ale zatiaľ som to vždy stihol.

Udržuješ kontakty aj s dídžejmi v iných mestách?

Keďže sa stretávame na akciách, tak sa z mnohých nás stali dobrí kamaráti. Je pochopiteľné, že takmer vždy, keď idem cez nejaké mesto, mám koho pozvať na kávu.

Funguje rivalita medzi DJmi v okolí, alebo si skôr pomáhate a držíte spolu?

Podobne ako aj v iných odvetviach, s niektorými ľuďmi máš lepšie vzťahy, horšie vzťahy alebo neutrálne. Rovnako je to aj u dídžejov. Nemôžem povedať, že by som niektorých nemal rád, iba s niektorými spolupracujem iba v profesionálnej rovine. Avšak väčšina z mojich DJských kolegov sú aj moji veľmi dobrí známi, s ktorými si mám veľa čo povedať.

Skús poradiť mladým začínajúcim ľuďom, ktorí sa chcú stať uznávanými dídžejmi. Čo je dôležité pre začiatočníkov?

Určite, ak sa niekto chce stať DJom, mal by si to poriadne premyslieť. Ono to síce vyzerá veľmi jednoducho, ale cesta k tomu, aby niekto hral pred publikom, ktoré ho uznáva, je veľmi dlhá a náročná. Určite by som im odporučil navštevovať akcie, sledovať DJov pri tom, čo robia, nehanbiť sa opýtať či si nemôžu pred akciou pustiť zopár trackov a vyskúšať si to.

Ako je to s dievčatami. Viem, že zvyknú obletovať dídžejov. Musíš ich odháňať? :)

Časy sa zmenili aj v tomto. Keď som začínal s DJingom, chodilo na akcie oveľa viac báb, ktoré mali záujem o DJov, ale teraz sa väčšinou chodia iba zabávať. Je super, keď počas akcie príde nejaká slečna povedať, že sa jej páčil set, horšie je už to, keď ti to príde povedať počas toho, ako hráš, keď všetku svoju pozornosť venuješ tomu, aby si zabavil ľudí a nemáš čas sa vykecávať za pultom.

Aké záľuby má DJ Drahosh vo voľnom čase?

Keď je dobré počasie, chodím sa korčuľovať, bicyklovať, behať a z času na čas to vyjde aj na nejakú poriadnu turistiku. Okrem toho všetok čas venujem hudbe. Po večeroch trávim čas vysadávaním pri kartách a iných spoločenských hrách s kamošmi.

Kam v Šali najradšej chodíš? Odporuč niečo našim čitateľom.

Určite sa oplatí ísť na Váh, najlepšie na bicykli. Aj keď to nie je priamo v Šali, odporúčam priehradu Kaskády, kde sa príjemne oddýchnuť a cez víkend tam človek stretne aj kopec známych.

Čerstvé novinky sleduj u Drahosha na fanpage. Hudbu nájdeš na jeho Mixcloude.

Foto: osobný archív