Zlatica Gregorová Rôzne

ROZHOVOR s Romanom Kováčom: Milovník veteránov plánuje založiť vlastný klub

Šaľan Roman Kováč sa súkromne venuje renováciám áut na zákazky, čo mu zaberie veľa času. Má vlastnú lakovňu aj klampiarsku dielňu.

Zdroj: Dnes24.sk

Okrem toho sú jeho veľkou láskou staršie historické autá – veterány. Nedávno vo Francúzsku získal s jedným zo svojich historických klenotov Pragou Baby "Cenu za najkrajší veterán“. Čo zaujímavé ešte patrí do zbierky Romana Kováča a čo chystá? Prečítajte si druhú časť rozhovoru.

Prezraďte našim čitateľom, čo vlastne tvorí vašu automobilovú zbierku?

„Dokopy mám päť áut. Z toho tri autá, ktoré renovujem. Mám Citröen z roku 1928 10HP Cabriolet, tých je 6 kusov. V 40-tych rokoch ho prestavali na požiarne auto. Z historického hľadiska bolo to auto vinárske a tak ho aj robím. Potom mám Morgan 44, z tretej série, do roku 1958 vyrobili 58 áut a každé je iné. Moje je z Kanady a ja som ho kúpil v Holandsku. Ešte mám Hano Mak z roku 1934, vyrábal sa iba pre SS jednotku a MG z roku 1951.“

K nemu sa viaže zaujímavá historka. Ako to vlastne s týmto MG bolo?

„Auto bolo desať rokov na predaj. Sledoval som ho celý ten čas a vždy ho predával niekto iný, ale vždy bolo v Lotyšsku. Malo vždy jedného majiteľa, starého pána. Buď ho predávali Slováci alebo Česi a to auto bolo nafotené inak a inde. Ja som sa pánovi ozval, že ho kúpim. Vtip ale bol, že ja som pánovi poslal zálohu 2-tisíc eur, celkovo stálo 13-tis.eur. Potom sa mi polroka nikto neozval, žiadna odpoveď neprichádzala, takže som si myslel, že som zarobil… Po polroku sa mi ozvali, že pán umrel a bolo dedičské konanie. Dali mi vedieť, že teda vozidlo je k odberu a skontaktujú ma dedičia. Lenže zase nastal ďalší problém. Žiadna odťahovka tam nechcela ísť. Nakoniec som však našiel jedného dobrodruha. Ozval sa mi pán, že mi auto dovezie, ak mu pošlem 500 eur. Tu som si povedal, že ja už som z puberty dávno vyrástol, že mu nič vopred nepošlem. Nakoniec som mu ich poslal a auto mi, našťastie, doviezol.“

Ako rýchlo jazdíte, vy, osobne? A majú veterány nejaké cestné obmedzenia?

„Ideálne pre mňa je ísť rýchlosťou 70 km/h. Veterán môže ísť aj stovkou, ja si ho však šetrím. Obmedzenia na cestách nie sú. Každý vlastník veterána má historický preukaz a číslo. K nemu príde tak, že sa prihlási na atestáciu, kde musí prejsť technikou kontrolou aj kontrolou z historickej stránky. Ak vyhoviete, dostanete protokol a na inšpektoráte dostanete žlté historické ŠPZ a vozíte sa. Dokonca veterán, ktorý ide viac ako 90 km/h nemusí platiť diaľničnú známku a po zaslaní kópií dokumentov môže jazdiť po diaľnici bezplatne. Vtedy sa ale vopred musí nahlásiť NDS. Ja po diaľnici veteránom nechodím, pre mňa je to nebezpečné, auto nemá ABS, je to kopa dreva a skla. Mimo diaľnice aspoň viac ľudí vidí moje auto a majú zážitok.“

Čo patrí k základnej údržbe veterána a čo by jeho vodič iste nemal vynechať?

„Ja si hlavne na lak naťahujem keramiku. Keďže žijem na Slovensku a deti často lezú po mojom aute a rodičia im nič nepovedia, používam toto. Ochrana je veľmi dôležitá u veterána. Umývanie je zložité, iné, ako pri dnešných autách. Voda tam všade zatečie, čo je problém. Takže treba sa venovať údržbe a ochrane auta.“

Pán Kováč, opísali ste, že na Slovensku sa vášho auta chytajú… Vidíte teda rozdiely medzi priaznivcami veteránov u nás a v zahraničí?

„Rozdiel oproti nám a zahraničím som videl aj vo Francúzsku. Keď sa tam ľudia s autami fotili, nikto sa ich nedotkol. Na druhej strane, na Slovensku auto opáskujete a aj tak ju podlezú… Čiže rozdiely vidieť.

Aké akcie s historickými autami rád absolvujete?

„Osobne mám rád akcie, keď zoberiem auto odťahovkou, je vystavené, potom s ním idem na koberec, o aute moderátor niečo povie, s autom odídem a hotovo. Čím ďalej je viac takýchto akcií. Ale smutné je, že je veľa mladých áut zo 70.rokov. Sú to veterány, ale pre mňa je to také retro, čiže nie historické auto.“

Máte v pláne rozšíriť zbierku veteránov, alebo ste už spokojní s aktuálnym stavom?

„Tento rok by som chcel kúpiť ešte dve predvojnové autá. Kúpim ich a zatiaľ odložím.“

Vaša záľuba iste nie je lacný špás. Koľko vás stoja vaše milované veterány?

„Morgan v predrenovačnom stave stál 20-tisíc eur. Autá stoja od 5 do 20 -tisíc eur, podľa toho, ako sú kompletné a v akom stave. Špičková renovácia vyjde tak 20-tisíc eur do 30-tisíc eur. Údržba historického auta trvá približne týždeň. Treba si pred sezónou všetko prejsť a potom priebežne. Väčšinou sa všetko už vyrába, ale iba v Česku alebo v Maďarsku. Na Slovensku je veľký problém vyrobiť niečo z dvadsiatych rokov. Niekedy nechápem, že chcem u nás nejakú súčiastku dať vyrobiť a niekto, kto má laserovo navádzané stroje povie, že sa to nedá. A kedysi, v časoch parných strojov sa to dalo?“

Počula som, že máte veľké plány so založením nového klubu. Ako ďaleko s nimi ste?

„Bol som členom galantského klubu veteránov, kde som bol podpredsedom. Neskôr som prešiel do seredského klubu. Vlani som sa vzdal funkcie, chcem dať prednosť mladším. Už vtedy som mal ambíciu, urobiť si svoj klub v Šali. Mám teda víziu do budúcna, urobiť taký klub. Mesto vždy takéto akcie podporovalo, tak verím, že nám to vyjde.“

Kedy by ste chceli založiť klub veteránov v Šali?

„Máme už pripravené stanovy, podpredsedu a tajomníka. Chceme zaslať stanovy na ministerstvo a zaregistrovať ich. V septembri máme stretnutie s primátorom, uvidíme, aká bude odozva.“

Čo by bolo vašou prvou aktivitou, ktorú chcete za každých okolností zorganizovať?

„Máme už aj naplánovanú akciu, ktorú riešime už štyri roky, ale nikdy sme sa k tomu nedostali. Chceme aj v Šali, tak, ako sa to robilo za Jána Kováča na Mikuláša. Vtedy chodili veterány a roznášali deťom cukríky po meste. To bola tradícia, lenže potom sa už od toho upustilo. Musíme však zohnať čerta a Snehulienku a tak chceme aj deti trochu pritiahnuť k histórii. Chceme novú generáciu natiahnuť na túto techniku, lebo dnes všetci vedia všetko, ale iba na chvíľu, z toho, čo si nájdu na internete. Vidíme, že aj remeslá už pomaly upadajú. Našim cieľom je teda robiť aj takéto akcie pre mesto.“

Roman Kováč vlastní ešte aj prvú policajnú Ladu z roku 1970. Už do jej dielov investoval približne 15-tisíc eur. Ako hovorí:"hodnota renovácie prekročí hodnotu auta.“ Ladu nehodlá tak rýchlo renovovať. Už aj preto, že je relatívne mladá a potrebuje svoj čas, kým dozreje do zušľachťovania.

ROZHOVOR so Romanom Kováčom: Praga Baby oslnila, FOTO
78
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie