Zlatica Gregorová Rôzne

Referentka M. Čižmáriková o Novembri '89: Ulica bola miestom spoločenského diania

Blíži sa 30. výročie Nežnej revolúcie. Ako si na tie časy spomína pracovníčka Mestského úradu Šaľa?

Ilustračný obrázok k článku Referentka M. Čižmáriková o Novembri '89: Ulica bola miestom spoločenského diania
Foto: Zlatica Gregorová

Referentka kultúry a športu v Mestskom úrade Šaľa Martina Čižmáriková má na starosti nielen známu vinársku súťaž, ale organizuje súťaže aj podujatia pre deti, mládež aj dospelých. November 1989 ju zastihol vo víre vysokoškolského života a tak nám porozprávala, čo vtedy zažila a ako to vidí dnes. Prečítajte si prvú časť nášho rozhovoru.

Ako si spomínaš na revolučné časy v Šali?

„Na tie si dobre spomínam, pretože som sa ich priamo zúčastňovala. V tom čase som bola v poslednom ročníku vysokej školy ekonomickej. Samozrejme, medzi hlavnými aktérmi, ktorí sa zúčastňovali začiatku Nežnej revolúcie boli študenti. Boli takí, ktorí sa obávali, ale u nás väčšina sa zúčastňovala rôznych podujatí. Konkrétne sme chodievali do Vysokej školy múzických umení, kde sa prepisovali letáky, v noci sme chodievali na rôzne akcie. V podstate sme s týmto žili. Chodili sme priamo na námestie SNP a bolo to pre mňa veľmi bohato zážitkové obdobie. Ulica bola miestom spoločenského diania, kde sa ľudia stretávali."

Ako si vnímala zmenu, to, že sa niečo nezvyčajné v uliciach deje?

„Bola obava, či to niekto nezneužije a nebude ešte horšie ako bolo. Cítila som súdržnosť a hlavným bodom bolo, že ľudia verili v nejakú zmenu a preto sme do ulíc chodili.“

Ovplyvnila aj priamo teba nejaká zvláštna udalosť v tomto období?

„Ako som spomenula, bola som v poslednom ročníku na vysokej škole a intenzívne som sa pripravovala na diplomovú prácu. Keďže témy sme dostali ešte v období socializmu, mala som tému Reklama a propagácia štátneho podniku Ovocie-zelenina v podmienkach socializmu. Keď prišli tieto zmeny, bolo treba ju aktualizovať. Prepisovala som v priebehu krátkeho času svoju diplomovku, keďže konzultant mi zmenil tému na Reklama a propagácia …v podmienkach trhového mechanizmu.“

To prepisovanie asi nebolo veľmi príjemné, keďže času bolo málo a počítače neboli k dispozícii?

„Po nociach sme na písacom stroji písali naše diplomovky. Jedna spolužiačka diktovala a druhá písala. Na kópie sme používali indigo, aby sme ušetrili čas, keďže sme museli odovzdať tri kópie. Bolo to hektické, ale spomínam na to v dobrom.“

Revolúcia 1989 ovplyvnila tvoj život do akej miery?

„Určite áno, ovplyvnila. Keď sa otvorili hranice, tak bol taký veľký boom cestovania do Rakúska. Obľúbenými destináciami boli Hainburg a Viedeň. Predtým som nebola na západe, iba v Juhoslávii, takže sme boli očarení farbami, sortimentom, zrazu sme videli tovar, ktorý sme videli v reklamách rakúskej televízie. Na druhej strane ma však zarazilo to, že v obchodoch boli slovenské nápisy Prosím vás, nekradnite! alebo Nekradni, aby sa z Teba nestal zlodej! Toto bol naozaj otrasný zážitok.“

Revolučné roky ti poskytli aj iné možnosti, ako cestovanie?

„Po vysokej škole sme si hľadali so spolužiačkami stáže a spôsob, ako by sme mohli ísť do zahraničia. Mali sme aj rôzne ponuky, tak sme ich využili. To nám ovplyvnilo životy. Keby k zmene v roku 1989 neprišlo, po škole by som sa zamestnala a bola len ďalšou pracujúcou.“

Veľa sa hovorí o tom, že dnes je v našej krajine väčšia sloboda. Ak to porovnáš, cítila si sa slobodnejšie v socializme alebo teraz?

„Ja som najväčšiu zmenu videla v cestovaní. Ak, tak to boli skúsenosti našich rodičov, kedy sa museli správať podľa určitých pravidiel. Oni by to vedeli najviac posúdiť. Vedeli by to viac porovnať. Ale ja nemám pocit, žeby som teraz žila slobodnejšie. Možno to viac videli pracujúci, keď po revolúcii mohli začať podnikať, ja ako študentka som to nevnímala.“

V ďalej časti rozhovoru sa dozviete, ako trávila voľný čas šalianska mládež a ďalšie zaujímavosti z revolučných čias v Šali.

Foto: ilustračné

Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie