Pred 80-timi sa v okrese pripravovali demonštrácie
V súčasnosti si pripomíname 80. výročie búrlivých demonštrácii nezamestnaných v samostatnom meste ako aj v celom bývalom šalianskom okrese.
Svetová hospodárska kríza (1929–34) ťažko doľahla aj na obyvateľov mesta. V tomto čase sa blížila k svojmu vrcholu. Zima v rokoch 1930–31 podrobila robotníkov, najmä nezamestnaných poľnohospodárskych robotníkov, ťažkej a tvrdej skúške. Títo robotníci z južného Slovenska, ktorí boli odkázaní na sezónne práce, boli v hroznej biede. Hlad ich nútil konať. Za tejto situácie pražské ústredie KSČ (Komunistická strana Česko-Slovenska) vydáva pokyn aktivizovať nezamestnaných a burcuje miestne organizácie podliehajúce odborovému ústrediu KSČ. Ich úlohou je organizovať nezamestnaných a poskytovať im aspoň minimálnu hmotnú pomoc. Komunisti pripravujú masové vystúpenie nezamestnaných, ktoré sa má uskutočniť koncom februára 1931. Akýmsi signálom bolo masové zhromaždenie komunistov a nezamestnaných 18. januára 1931 v Šoporni, kde rečnil aj poslanec Štefan Major. Hlavným organizátorom, ktorými boli seredskí komunisti, sa podarilo zhromaždiť až 1.500 účastníkov. Dňa 28. januára 1931 sa uskutočnila demonštrácia nezamestnaných žien v Šoporni a verejné zhromažďovanie KSČ v Nedede. Ale ani vládne úrady nespali, ale pripravovali likvidáciu akýchkoľvek verejných prejavov. Už 14.januára 1931 vydal Okresný úrad v Šali vyhlášku 39–31 o zákaze zhromažďovania, doplnenú oznamom o potrestaní účastníkov, prípadných demonštrácii. Preventívne opatrenia vládnej mašinérie boli naozaj rozsiahle. K nim patrí nielen pohotovosť četníctva (českoslovenký žandári boli vojensky organizovaným strážnym zborom, ktorí bol určený na udržiavanie verejnej bezpečnosti, pokoja a poriadku na vidieku a v minulosti bol súčasťou bezpečnostných zložiek), polície a vojska, ale aj pôšt, telegrafov a vládnych úradov. Stav četníctva bol značne zvýšený v Šali o 40 mužov. Aj napriek rozsiahlym bezpečnostným opatreniam boli dni od 20. do 25. februára značne búrlivé. V Šali a blízkom okolí boli hlavnou silou poľnohospodárski robotníci, ktorí boli v zime odkázaní len na žobračenky. Demonštrácie sa konali v Šali i na vidieku. Dňa 21. februára 1931 predpoludním sa zhromaždilo pred obecným domom v Šali asi 200 ľudí-prevažne nezamestnaných. Na ich čele boli komunisti – automechanik Štefan Pittich, E.Pittich, A.Sedlák a V.Hučko. Tak Slováci ako aj Maďari. Zhromaždení žiadali, aby úrady rozdelili medzi nezamestnaných chlieb, drevo a iné naturálie. Až po zásahu četníctva sa dav rozišiel. Samozrejme, organizátori demonštrácie boli súdne stíhaní a okrem peňažných pokút boli odsúdený na väzbu v trvaní 1–14 dní. Demonštrácie ani potom neprestali, naopak konali sa i na vidieku. V dňoch 20. a 21. februára 1931 demonštrovali nezamestnaní v Trnovci nad Váhom, Seliciach, Tešedíkove, Žihárci a na iných miestach. 25. februára 1931 bol vyhlásený za Medzinárodný deň boja proti nezamestnanosti. V rámci tejto širokej akcie sa v ten istý deň uskutočnili rozsiahle demonštrácie v Seredi a v Šali. V Šali sa demonštranti zhromaždili pred hostincom „Grunwald“. Aj táto demonštrácia bola rozohnaná četníctvom. Mnoho účastníkov bolo podrobených súdnemu stíhaniu. K nim patrili Ľ.Tóth, Št.Pittich, V.Hučko a iní. Text bol publikovaný z kroniky mesta Šaľa v pôvodnom znení, upravený o nepresné výrazy a gramatické chyby. Foto: sala.sk, Zdroj: sala.sk