O novembri ´89 s referentkou Martinou Čižmárikovou: Všetko má výhody aj nevýhody
Na revolučné udalosti má každý človek svoj názor. My sme sa opýtali pracovníčky Mestského úradu Šaľa, čo si myslí o dávnej dobe a súčasnosti.
Slovensko si pripomína 30. výročie Nežnej revolúcie. 17. novembra 1989 vybehli študenti do ulíc a protestovali proti bývalému režimu. Žiadali právny štát a výmenu dovtedajších funkcionárov, hlásili sa k slobode prejavu a demokracii. Svoje odhodlanie zdôraznili štrnganím kľúčov na námestiach, ku ktorému sa pridali zástupcovia hereckej obce a verejnosť. Historické okamihy prežívali aj študenti. Prečítajte si druhú časť nášho rozhovoru s vtedajšou vysokoškoláčkou a terajšou referentkou kultúry a športu na MsÚ Šaľa Martinou Čižmárikovou.
Čo bolo podľa teba v socializme lepšie a čo horšie?
„Všetko má svoje výhody aj nevýhody. Určite pred rokom ´89 boli lepšie medziľudské vzťahy. Ľudia mali viac priateľov a viac spolu trávili čas. Boli súdržnejší, pomáhali si a čo je zaujímavé, ľudia sa zdravili, čo dnes nie je samozrejmé. Chýba mi u ľudí slušnosť. Aj vtedy bola závisť, ale myslím si, že dnes je ešte väčšia. Táto doba priniesla aj to zlo, čím má človek viac, myslí si, že má málo a je niekedy schopný ísť až za hranice, ale to je otázka svedomia toho človeka. Ja som vždy odsudzovala takéto veci.“
Čím sa odlišujú „socialistické“ deti oproti súčasníkom?
„Je viac násilia, napodobňovanie niečoho, ľudia nie sú takí ohľaduplní, ako boli predtým. Aj doba technológie a vplyv médií priniesli svoje. Ihriská sú prázdne a rodičia sa s deťmi málo rozprávajú. Ale, ako som spomínala, všetko prináša pre a proti. Decká však dnes môžu študovať, majú neskutočné možnosti, pokiaľ sú šikovní, môžu študovať v zahraničí, v porovnaní s našou generáciou.“
Detstvo v socializme bolo zrejme iné ako dnes. V čom?
„Nemyslím, že na stredných školách sú také kolektívy, ako my sme mali. Trávili sme spolu čas v zime aj v lete. Teraz je to skôr individuálne a ešte sú tu sociálne siete, čo sme nepoznali. Vtedy neboli mobilné telefóny a aj tak sme sa vedeli vždy dohodnúť, vedeli sme zistiť, že čo a ako, išli sme osobne za kamarátkami a rozprávali sme sa. Naše deti, ak majú niečo vybaviť, majú problém, my sme si vedeli poradiť. Museli sme sa spoliehať na seba a viac fungovať.“
Čo ti asi najviac prekáža na súčasných mladých ľuďoch?
„Nebolo toľko diskoték a cestovania, ale vždy sme boli spolu. Teraz, keď vidíme mladých ľudí, obídeme ich oblúkom, lebo nevieme, čo môžeme čakať. Ešte mi napadla vulgárnosť dnešnej mládeže, ale aj u dospelých. Neviem, či je to frajeriny alebo z čoho, ale nerozumiem tomu.“
Chodievali ste v Šali aj na diskotéky?
„Za mojich študentských čias som veľa času trávila na volejbale. Do klubov sme nechodili. Ale viem, že bola tu každý druhý týždeň v piatok diskotéka. Začala sa o 18.00 hod. a skončila sa o 22.00 hod. To bolo v Estrádnej sále Domu kultúry, z času na čas sme mali diskotéky v šalianskom gymnáziu.“
A čo vaše voľnočasové aktivity?
„V zime sme sa veľmi nestretávali, chodievali sme a prechádzali sme sa. V lete sme chodili na amfík a v lete na kúpalisko. Vtedy sme sa stretli o 10.00 hod. a boli sme tam celý deň. Chodili sme spolu na balkánsku zmrzlinu, ktorá bola tu v Šali jediná a veľmi dobrá! Okrem toho sme si pri Váhu robili táboráky. Kúpili sme si špekáčiky, opekali, hrali na gitare, spievali a bolo nám veľmi fajn. Takto sme trávili čas, naozaj som nikdy nepoznala pojem nudiť sa. Môj najväčší trest bolo to, keď mi moja mamka zakázala volejbalový tréning. Najprv bolo potrebné doma upratať a potom som mohla ísť von alebo na tréning. Mali sme rešpekt pred rodičmi, učiteľmi aj staršími ľuďmi.“
Myslíš si, že štrnganie kľúčmi na námestiach splnilo očakávania?
„Keď sa rozprávam so staršími ľuďmi, mnohí hovoria, že vtedy bolo lepšie. Oni ale práve poukazujú na atmosféru medzi nimi. Áno, chýbala sloboda prejavu aj médií, ale dnes sú ľudia viac vydierateľní.“
Dnes sa opäť do módy vracia Retro, čo je vlastne naša minulosť. Poteší ťa, ak v obchode vidíš tovar v dobovom balení?
„Ja som bola v obchode s mojím synom a boli tam retro výrobky. Ukázala som mu to, ale pre neho to nič neznamená. Deti si jednoducho nevedia predstaviť, že sme nemali mobily a ako sme tak mohli fungovať. Pre mňa je to však nostalgia, keď v obchod zbadám výrobok v obale, ktorý si pamätám. Vyvolá to u mňa úsmev, pripomenie mi to moju minulosť. Je pozitívne, že sa nájde niekto, čo sa vracia k tej dobe.“
Vo fotogalérii uvidíte zábery z prednášky Patrika Dubovského v rámci Týždňa slobody v Šali.
Foto: ilustračné
Sledujte nás aj na Facebooku a Instagrame a budete mať vždy zabezpečený čerstvý prísun informácií zo Šale a okolia.
