Lekári neustúpili, núdzový stav za dverami

Lekári by tak mali byť nútení nastúpiť na svoje pracoviská, v opačnom prípade sa budú vystavovať trestnému stíhaniu. Lekárski odborári žiadajú odvolanie ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH). Je totiž podľa nich zodpovedný za vzniknutý stav. „Dlhodobo podceňoval situáciu, nekomunikoval, ale hlavne neriešil požiadavky lekárov, ktoré ponúkajú a ponúkali riešenie problémov slovenského zdravotníctva a tým spôsobom spôsobil nebezpečenstvo vyhlásenia núdzového stavu, ktoré by prinieslo a môže priniesť vážne ekonomické straty,“ odôvodnil žiadosť odborárov šéf Lekárskeho odborového združenia Marian Kollár po rokovaní s ministrom Uhliarikom a premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ-DS). Tá reagovala, že na odvolanie šéfa rezortu zdravotníctva nevidí dôvod. S vládou sa lekárski odborári nedohodli napríklad na spôsobe a forme Zákonníka práve, ani na definitívnom zrušení transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. Pokus o dohodu stroskotal aj na otázke platov. Kým kabinet ponúkal v priemere zvýšenie základných miezd o 300 eur, odbory podľa premiérky pýtali 707 eur. Odbory pritom opätovne odmietli, že by ich akcia bola iba o platoch. Ako však poukázal Kollár, lepšie ohodnotenie lekárov prinesie to, že ostanú pri slovenských pacientoch a nepôjdu pracovať do zahraničia. Ako vyplynulo z vyjadrenia odborárov, lekári sú aj naďalej odhodlaní bojovať za svoje požiadavky. Avizovali preto, že v sobotu (26.11.) odošlú vláde nimi podpísané memorandum, ktoré má reflektovať ich požiadavky a spôsoby riešenia. Tá má však pripravené vlastné memorandum. Či lekári nastúpia 1. decembra do práce, pokiaľ dôjde k avizovanému vyhláseniu núdzového stavu, zatiaľ nie je jasné.// „V tejto chvíli to neviem povedať. Neviem, čo obnáša núdzový stav, s tým nemáme skúsenosti,“// skonštatoval Kollár s tým, že iná odpoveď by bola špekulatívna. Ako poznamenal jeho odborársky kolega Pavel Oravec, je na rozhodnutí vlády, či budú lekári nútení nastúpiť ako väzni do nemocníc. Napätie, ktoré vzniklo v súvislosti s odborárskou akciou hromadných výpovedí lekárov, už pocítili aj pacienti. V mnohých nemocniciach dochádza alebo sa avizuje odklad plánovaných operácií. Viaceré zariadenia okrem toho avizovali, že budú mať problém aj so zabezpečením akútnej lekárskej starostlivosti. K 1. októbru tohto roka podalo podľa údajov odborov výpovede vyše 2400 lekárov, ktorí pracujú v slovenských nemocniciach, asi 400 z nich svoje výpovede stiahlo. Vo výpovedi je stále asi 2000 lekárov v nemocniciach. Zdravotníci sa rozhodli siahnuť po radikálnom riešení pre neakceptovanie ich štyroch požiadaviek. V nich vyzývajú na dodržiavanie Zákonníka práce a personálnych normatívov v nemocniciach, dofinancovanie systému, lepšie mzdové ohodnotenie a zastavenie transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.

**Podmienky vyhlásenia núdzového stavu ** Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území. Kabinetu to umožňuje ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Podľa právnej normy možno núdzový stav vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní. V čase takéhoto stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, a to najviac v určenom rozsahu. Možno obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto či uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií, výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd Ďalej možno obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov, príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení, záchranných služieb a uvoľňovacích a iných technických zariadení. Obmedziť možno aj výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu motorových vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie. Ďalej je možné obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb, doručovanie poštových zásielok, či slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie. Tiež možno obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním, obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu a slobodu prejavu na verejnosti, zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami a informáciami pre obyvateľstvo, zakázať uplatňovanie práva na štrajk a tiež vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze. V čase núdzového stavu môže prezident na návrh vlády nariadiť výkon mimoriadnej služby profesionálnym vojakom a vojakom v zálohe povolaným na výkon odbornej prípravy, ako aj povolať na výkon mimoriadnej služby vojakov v zálohe.

Zdroj/Foto: TASR