Kresťania oslávia poslednú, šiestu pôstnu nedeľu pred Veľkou nocou
Poslednú, šiestu pôstnu nedeľu pred Veľkou nocou, ktorá je známa ako Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána, oslávia kresťania 17. apríla. Pripomenú si slávnostný vstup Ježiša do Jeruzalema pred jeho utrpením a smrťou. Kvetnou nedeľou sa začne Veľk
Súčasťou bohoslužieb na Kvetnú nedeľu je spievanie alebo čítanie pašií – príbehu o utrpení a umučení Krista, ktorému pri príchode do Jeruzalema zástupy ľudí volali na slávu, ale už o niekoľko dní žiadali jeho ukrižovanie. Pôvodný názov Kvetnej nedele je Palmarum, čiže nedeľa paliem, čo súvisí s tým, že keď v Jeruzaleme vítali Ježiša, ľudia mu hádzali pod nohy palmové ratolesti. Vo svete je preto zvykom posväcovať na Kvetnú nedeľu palmové listy, kvety a zelené ratolesti. Na Slovensku sa v katolíckych kostoloch zachováva tradícia posväcovania vŕbových ratolestí nazývaných bahniatka alebo maňušky. Ľudia si ich potom vo svojich príbytkoch zakladajú za obrazy alebo dávajú do vázy. V minulosti ich na vidieku dávali aj do polí alebo do maštale. Svätenie ratolestí zaviedla cirkev v 7. storočí. Od roku 1985 je Kvetná nedeľa z iniciatívy pápeža Jána Pavla II. aj Svetovým dňom mládeže, kedy sa v jednotlivých diecézach mladí ľudia stretávajú so svojimi biskupmi. V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) sa na Kvetnú nedeľu v kostoloch konajú pašiové služby Božie pripomínajúce utrpenie a smrť Pána Ježiša na kríži.
TASR