Kedysi honosný kláštor, dnes ruiny: Mariánska Čeľaď láka výletníkov aj dobrodruhov

Nitriansky kraj je plný zaujímavých historických lokalít. Jednou z nich je aj zrúcanina pavlínskeho kláštora Mariánska Čeľaď v katastri obce Veľké Lovce v okrese Nové Zámky. Ruiny nájdeme približne 4 kilometre juhozápadne od známej obce Podhájska.

Na históriu bohaté miesto nájdeme v lesoch približne dva kilometre od obce. Jeden z prvých písomných záznamov o pôvodnej osade sa datuje do roku 1075, kde sa spomína v listine kráľa Gejzu I. Osada patrila benediktínskemu opátstvu v Hronskom Beňadiku.

V Pamätnici k jubileám, ktorú vydala Rímskokatolícka farnosť Veľké Lovce v roku 2010 sa dozvedáme, že „Za kráľa Ľudovíta II. roku 1517 rád pavlínov dostal dodatočné potvrdenie o zriadení kláštora, ktorý začali stavať a obývať už roku 1512 a nájdeme ho v listinách pod menom Zala."

Honosný kláštor

Kláštor počas tureckých nájazdov slúžil ako útočisko pre ľudí zo širokého okolia. Postupne bola vybudovaná sieť podzemných chodieb. V roku 1550 sa stal obeťou rabovania kapitánov banských miest.

Miestna fara pripomína zaujímavosť: Z jedného z kostolných zvonov bolo dokonca odliate delo.

„Začiatkom 18. storočia sa stal kláštor obeťou kuruckých bojov, ubytovali sa v ňom (a zdevastovali ho) Rákocziho vojská, ktoré sa tu stretli s cisárskym vojskom na čele s generálom Heisterom," píše sa v publikácii Pamätnica k jubileám z roku 2010.

V roku 1749 sa začalo s opätovnou výstavbou kostola a kláštora. Základný kameň do steny kostola položili 12. augusta 1749.

Dvojposchodový kláštor bol vystavaný do štvorca s upraveným dvorom uprostred. Budove dominovali dve vysoké veže. Medzi skvosty patrila bohatá výzdoba, ktorú tvorili maľby, fresky a sochy. Medzi poklady môžeme zaradiť aj knižnicu s takmer 1 200 zväzkami.

V roku 1786 však prišla rana. Cisár dekrétom zrušil rehoľu pavlínov a majetky kláštora prešli pod Uhorskú kráľovskú komoru.

Kláštor prestal plniť svoju funkciu, postupne chátral a v roku 1809 v jeho priestoroch zriadili počas napoleonských vojen poľný lazaret.

„Koncom júna 1863 vyhorel, požiar zničil veže, strechu i vnútorné zariadenie druhého poschodia. Zničené časti boli odstránené, kláštorná časť sa o jedno poschodie znížila," píše Rímskokatolícka farnosť Veľké Lovce.

Neslávny osud

Podobný neradostný osud postihol aj kostol, z ktorého sa stal sklad obilia. Rozpadajúca sa budova začala byť nebezpečná a nestabilné múry boli rozobraté. Vybavenie pôvodného kostola však našlo využitie. Oltár nájdeme v Čake, zvony v Tešedíkove a do Veľkých Loviec putovali napríklad sochy, mramorové stĺpy a podobne.

V 20. storočí národná správa v Mariánskej Čeľadi zriadila kancelárie, byty, kuchyňu, potraviny a jednotriednu školu pre 1.-4. ročník.

„Jednotriedka bola zrušená v roku 1967, čo sa stalo podnetom na odsťahovanie pre rodiny so školopovinnými deťmi a postupne sa zlikvidovala i živočíšna výroba, kde títo ľudia pracovali. V roku 1973 odišla odtiaľ posledná obyvateľka kláštora, ktorá sa presťahovala do obce Semerovo," informovala farnosť.

Od roku 1970 je kláštor národnou kultúrnou pamiatkou. O dva roky bola vymenená strecha a uzatvorená budova bola pod dohľadom strážnej služby. Budova neskôr slúžila aj ako depozitár Okresného múzea v Nových Zámkoch. Po roku 1990 sa situácia zmenila a ako išli roky, budova postupne chátrala.

Z kedysi honosného a rozsiahleho sídla pavlínskych mníchov, s kúpeľmi, so záhradou, školou, s nemocnicou, rozsiahlymi pozemkami a čulým hospodárstvom je dnes len ruina národnej kultúrnej pamiatky obrastená zeleňou, ktorá láka nielen turistov, ale aj lovcov záhad.

Ako dnes vyzerajú ruiny kláštora Mariánska Čeľaď? Presvedčiť sa o tom môžete v priloženej galérii a vo videu!

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.