Keď si Boh vyvolí služobníka

Nesiem Vám všetky vlohy a schopnosti, ktoré mi Pán Boh dal, aby som Vám poslúžil na ceste k Bohu…

Byť smetiarom, policajtom, princeznou aj učiteľkou. Veľké plány malých detí. Vekom sa človeku menia nielen hodnoty, ale aj pohľad na svet. Povolanie kňaza je pre mnohých zvláštne. Možno preto, lebo netušia, koľko pekného v sebe skrýva. Kňaz je obyčajný človek s neobyčajným cieľom. Robiť viac pre druhých ako pre seba. Jeden výrok hovorí, že staraním sa o šťastie iných nachádzame svoje vlastné. Ján Vido, rodák zo Šale, robil niekoľko rokov správcu siete v škole. A potom to prišlo. Rozhodol sa študovať šesť rokov v seminári, aby sa mohol stať Božím služobníkom. Silná túžba, ale aj Božia ruka ho nakoniec doviedli do katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave, kde prijal sviatosť kňazstva. Prvú, primičnú omšu slúžil dňa 28.júna v kostole sv. Margity Antiochijskej v Šali. Po dvadsiatich rokoch sa tak Šaľa opäť dočkala „svojho“ nového kňaza. Na slávení omše sa zúčastnilo mnoho ľudí. Medzi pozvanými hosťami bol Franz Scharl, viedenský pomocný biskup, bývalý arcibiskup Mons. Ján Sokol, pán dekan z Hlohovca, kde si Ján vykonával svoju diakonskú prax. Primičný kazateľ vdp. Vladimír Vojtašák, ktorý všetkým priblížil Jána ešte ako seminaristu, ale aj niektoré jeho ciele do budúcna. Nechýbal ani šaliansky pán dekan Andrej Šottník. V prvom rade on priviedol Jána Vida k Bohu a sprostredkoval mu vieru. Spolubratia kňazi, rodina, priatelia, známi. Všetci prišli Jána podporiť na jeho novej ceste. „Byť kňazom znamená byť sprostredkovateľom Božej milosti. Chcem niesť svoje kňazské srdce na dlani pre každého, lebo každý v ňom má miesto a chcem všetkým poslúžiť na ceste k Bohu. Toto ma napĺňa radosťou, ale aj zodpovednosťou za spásu duší. Všetkých povzbudzujem, aby sa nebáli vziať od Ježiša ruku, ktorú ponúka. Lebo to je tá najbezpečnejšia cesta, po ktorej môže človek kráčať.“ bola odpoveď Jána na otázku, čo preňho jeho povolanie znamená.