Futbalová rozhodkyňa Zuzana Valentová: Na Slovensku sa iba ako rozhodca neuživíte
Je mamičkou na materskej dovolenke. Súčasne aj futbalovou rozhodkyňou, ktorá si vybojovala miesto na domácej aj medzinárodnej scéne.
Popri starostlivosti o rodinu stíha aj náročné tréningy. Šikovná Šalianka nám porozprávala o svojom zaujímavom živote. Prečítajte si prvú časť nášho rozhovoru.
Čo vás pritiahlo k futbalu, typicky mužskému športu?
„Vždy som inklinovala ku všetkým športom. V zásade mi učaroval najviac futbal. Neviem prečo. Ani moji rodičia neboli futbalovo činní, takže nemám to v génoch. Hrávala som za obec, kde sme bývali, lebo v tom čase ešte neboli tak časté profesionálne kluby. Keď som začínala, bolo to 20 rokov dozadu.“
Aké boli vaše začiatky?
„Hrávala som od 14. rokov v rámci dedinského ženského futbalu. Vtedy ešte ženský futbal nebol taký známy ako dnes. Vždy som si mylne myslela, že rozhodca môžem byť len ako registrovaný hráč. Potom ma z toho vyviedli. Absolvovala som kurz pre rozhodcov a vlastne od 15. rokov sa tomu venujem, čiže už dvadsiatu sezónu. Oficiálne, od marca 2000 pôsobím ako rozhodkyňa.“
Venovali ste sa predtým nejakým športom?
„Dovtedy som robila všetky športy v rámci strednej školy- volejbal, futbal, basketbal, atletiku, tak, ako bolo bežné, že deti boli kedysi športovo všestranné, tak som bol aj ja. Čo sa dalo, to som robila.“
Ako sa pozeráte vy osobne na ženský futbal? Rozhodujete zápasy žien alebo aj mužské duely
„Ženský futbal som ani nesledovala. Vždy som sledovala najmä rozhodcovstvo. Samozrejme, chodievala som rozhodovať aj na ženský futbal, aj dnes chodím a môžem povedať, že v súčasnosti je to obrovský progres, oproti tomu, čo bývalo. Zase také kluby ako Šaľa, to je pre mňa veľké sklamanie . Tak, ako boli vo futbalovej Európe, dnes už nie sú, čo je podľa mňa veľká škoda. Dnes je ženský futbal na piedestáli, bolo to vidieť aj na nedávnom udeľovaní cien FIFA. Je škoda, že sa viac nepracuje na úrovni regiónu.“
ROZHOVOR s druhou kapitánkou Erikou Gállovou: Mladá Šalianka si podmanila lode
Máte dve malé dcéry. Ako stíhate skĺbiť rozhodcovstvo vás aj manžela a rodinu?
„Ťažko povedať. Keď sa narodila druhá dcéra, manžel bol pracovne odcestovaný, o to náročnejšie to bolo. Pomoc rodiny je číslo 1. Keby som nemala rodinu, manžela, sestru, rodičov a svokrovcov, tak by sa to absolútne nedalo stíhať. Teraz sa to už dá, manžel je už pracovne doma. V lete, keď môžem, tak vstávam skoro ráno, aby som si odtrénovala. Alebo keď deti spali, v rámci obeda. Niektoré ženy mali siestu a ja som trénovala silové tréningy alebo predzápasové, aby som mala splnené tréningové jednotky. Máme teraz obrovskú výhodu, že manžel je rozhodcom v slovenských súťažiach. Cez víkendy sme na pol plynu, jeden deň som doma, druhý mám zápasy, snažím sa byť ale čo najviac s deťmi. Mama aj celá rodina mi pomáha s deťmi aj keď som v zahraničí.“
Na aké miesto ste sa dodnes vypracovali? Táto práca je pre vás reálnym zamestnaním alebo iba záľubou?
„Na Slovensku som na nominačnej listine v regióne v III. lige mužov, na medzinárodnej scéne som medzinárodný rozhodca v kategórii II, zatiaľ. Pracovala som v štátnej sfére, teraz som na materskej dovolenke. U nás sa nedá robiť iba toto, máme reálne zamestnania. Na Slovensku neexistuje, aby ste boli profesionálny rozhodca. Robíme to popri rodine, zamestnaní a tak. Ale, ak chce človek niečo dosiahnuť, musí pre to aj niečo urobiť.“
Manžel je teda tiež rozhodcom. Kto z vás priviedol toho druhého k futbalu a rozhodovaniu?
„Manžel bol v čase nášho zoznámenia ešte aktívnym hráčom za Šaľu. Prišli však zranenia. Neskôr cítil, že to už nie je ono a tak sme prišli na rozhodcovstvo. Nalomila som najprv jeho a potom aj kolegu.“
Čo vám táto záľuba dáva, čím vás obohacuje?
„Vo všeobecnosti vás to naučí disciplíne. Výchovu vám dá rodina. Takisto spoločnosť aj priatelia vám k osobnosti niečo dajú. Vďaka futbalu som našla veľa priateľov, spoznala osobnosti. Ja som mala vážne zdravotné problémy a vtedy mi pomohla nielen rodina, ale aj priatelia okolo futbalu. Druhá vec je, že sa dostávam do krajín, do ktorých by som sa bežne nedostala. Mám veľa zážitkov a spoznávam veľa ľudí po celej Európe. Aj to ma na tom baví a ak nestagnujete, tak vás to ťahá dopredu.“
Najbližšie si na našom portáli budete môcť prečítať viac o tom, ako sa stala Zuzana Valentová rozhodkyňou i ako sa pripravuje na zápasy a pod.
