FOTO: V Šali sa diskutovalo, konala sa konferencia
V každom meste, či obci, kde jeho vedeniu záleží na názore obyvateľov sa z času na čas skúma, čo je fajn a čo nie. V Šali prieskumy prekvapili.
Na základe odpovedí vedia kompetentní vyhodnotiť, ako ďalej postupovať k zlepšeniu života svojich občanov. Možno si spomínate, že podobný prieskum sa konal i v našom meste. Mali ste možnosť vyjadriť sa k rôznym otázkam o životnom prostredí, životnom štýle i k tomu, ako mládež trávi svoj voľný čas. Posledná menovaná téma bola ústrednou myšlienkou septembrovej konferencie.
„Ako sa máme ? A čo s tým?", taký bol jej názov. Konala v stredu 13. septembra 2017 v Šali. Naše mesto je totiž zapojené do projektu Mládež v Európe a i preto usporiadalo konferenciu. To všetko pod taktovkou poslankyne Mestského zastupiteľstva Gabriely Lackovej, Mariána Šperku a Petra Gomboša. Hlavným podnetom bola inšpirácia Islandským modelom, vďaka ktorému tamojšia mládež dnes už nepociťuje problémy, ako mládež slovenská.
Výsledky prieskumu nepotešili
Úvod podujatia so zahraničnou účasťou patril šalianskym mažoretkám pod vedením Dany Janebovej. Potešili prítomných a po svojom vystúpení sa už účastníci konferencie premiestnili do Kongresovej sály Mestského úradu v Šali. Tu účastníkov privítala moderátorka Alena Demková, ktorá návštevníkov upozornila, že konferencia bude uvoľnená a neformálna. K slovu sa dostala viceprimátorka mesta Šaľa, Danica Lehocká, ktorá so smútkom v hlase skonštatovala, že nemala silu pripraviť si príhovor, keď sa dozvedela výsledky prieskumu. To, ako šalianska mládež trávi svoj voľný čas ju šokovalo. Apelovala na nich, aby sa snažili zlepšiť a pracovali na sebe, keďže, ako sa hovorí, „sú naším bohatstvom a budúcnosťou“.
Islandský model
Vystúpil aj Jón Sigfusson (ICSRA) z Islandu. Potvrdil, že pred dvadsiatimi rokmi mali v ich krajine obrovské problémy s mládežou, stáli na najvyššom stupni z európskych štátov v používaní návykových látok. Islandská mládež vo veľkom inklinovala k negatívnym návykom – alkoholu, drogám, či fajčeniu. Po uvedomení si katastrofy, vypracovali Islandský model, postavený na troch pilieroch – evidencia, komunita a dialóg. Po dvadsiatich rokoch dosiahli minimálne percento závislej mládeže. V diskusii pokračoval odborník Ľubomír Okruhlica, ktorý definoval, že najdôležitejším krokom, ktorý sa musí robiť je prevencia. Prítomných informoval i o tom, aké obrovské genetické riziko predstavuje napríklad matka – alkoholička pre svoje ešte nenarodené dieťa. Dodal, že spomínaný model je prospešný a veľmi drží palce, aby sa program ujal a mal u nás pozitívne výsledky. Doktor Okruhlica podotkol, že sa nedá oddeliť boj proti alkoholu, drogám a fajčeniu osve, ale treba ich riešiť jednotným programom.
Dôležitá prevencia
Členovia organizácie Fénix Jakub Popík a Martina Barboríková zdôraznili, aká dôležitá je práca s mládežou, hlavne v rámci prevencie pred návykovými látkami. Potreba väčšej angažovanosti v boji proti negatívam tejto doby. Vystúpila aj predsedníčka Asociácie centier voľného času SR, Marta Hanečáková a poznamenala, že kedysi boli vypracované kvalitné metodické materiály k práci s deťmi a mládežou, dnes vidí negatívum i v tom, že sa každú chvíľu menia učebnice, neexistuje žiadne plánovanie, ako kedysi a štát celkove málo centrá podporuje. Rodáčka zo Šale Kristína Šperková, žijúca vo Švédsku potvrdila, že je veľmi dôležité investovať do prevencie. Tá sa niekoľkonásobne vráti. Negatíva vidí nielen vo všadeprítomnej propagácii alkoholu v našej krajine, ale i meste. Keď napríklad so školou susedí bar…
Každý z prednášajúcich mal čo povedať k nosnej téme konferencie. Z nej budú spracované výstupy, ktoré by mali napomôcť v riešení problematiky, ako odstraňovať negatíva závislostí v našom okolí.
