Adriána Kováčová v ROZHOVORE: Na kine je skvelé šumenie v sále i spoločný smiech
Tajomná miestnosť s plátnom sprevádza človeka hádam od detstva. Na rozprávkových hrdinov a pútavé príbehy si pamätáme celý život.
Dnešné deti a mládež sa už posunuli iným smerom, klasická Popoluška im až tak veľa nehovorí. Zato obdivujú čudne tvarované postavy, ktoré na nich vyskakujú z tabletov i mobilov. Má ešte klasické kino v dnešnom svete svoj význam? A aké je šalianske publikum? Aj o tom sme sa porozprávali s vedúcou Kina DK Šaľa Adriánou Kováčovou.
Odkiaľ sa vzala tvoja túžba, pracovať v šalianskom kine?
„Moja túžba prišla tak, že mám dve malé deti a po materskej v predošlom zamestnaní sa so mnou rozlúčili. Potrebovala som sa niekde umiestniť. V tom čase som už videla, že tu niekoho hľadajú. Ja som hrala kedysi v Materinkách a poznám kolektív, tak som sa informovala a nakoniec ma zavolali na výberové konanie. Nakoniec ma prijali a tak som tu. Som tu veľmi rada, baví ma to. Predtým som robila vyslovene kancelársku prácu pri počítači. Robím aj to, ale aj iné veci, každý deň niečo iné.“
Aký najzaujímavejší film máš rada?
„Z tých najzaujímavejších, čo som v poslednom čase videla, bol určite Joker. Inak mám rada skôr komédie a slovenskú tvorbu, skôr také veselšie filmy. Nemám rada horory, ani marvelovky a komiksové filmy.“
Povedz, aký je vkus typického šalianskeho diváka?
„No, je to veľmi nepredvídateľné. Ak mám hodnotiť, akí diváci k nám chodia, tak sú to najmä rodičia s deťmi. Som rada, že chodia, lebo si myslím, že rozprávky treba. Chodí k nám ale aj veľa puberťákov. Takí, ktorých rodiča nepustia do veľkomesta, prídu aj k nám do kina. Robievam aj tak, že ak bežia vychytené filmy ako Joker, Tarantino a pod., dám ich v deň premiéry a tak si ich Šaľania chcú pozrieť priamo u nás v kine, necestujú inde. Veľa takýchto očakávaných filmov má u nás pomerne slušnú návštevnosť. Prídu fajnšmekri.“
Majú kiná aj v tejto modernej a pretechnizovanej dobe ešte svoj význam?
„Iste majú svoj význam. Ale hlavne, na tých veľkých plátnach je to iné s veľkým zvukom. Dobre, ľudia hovoria, že majú aj veľký televízor doma, ale takú veľkú telku, aké je naše plátno doma nemajú. A hlavne, patrí k tomu aj ten kolektívny zážitok. Počuť šumenie v sále, všetci sa smejú naraz, je to o tom, že idete do kina s kamarátkou a potom sa o filme rozprávate pri pive, je to podľa mňa iné, ako doma.“
Badať posun u detí, z hľadiska toho, čo ich na plátne zaujíma v dnešnej dobe? Majú radšej hrané alebo kreslené filmy či rozprávky?
„Ale áno. Treba povedať, že klasické rozprávky sú také hŕŕŕ. Ide z nich na deti veľa všetkého, veľa hudby, veľa veselého, veľa všetkého. Teraz som bola na Addamsovcov, to je taký pokojný film, pomaly tam hovoria a mne sa to páčilo. Ešte sme v júni dávali nadabovanú klubovú francúzsku rozprávku a to bolo skvelé. Bolo vidieť aj na rodičoch, že ak aj mali po tme v kine zapnutý telefón, smiali sa. Vtiahlo to aj dospelých do deja. Veľakrát sa bavia naozaj aj rodičia. Skôr deti zaujmú kratšie, ako dlhé a výpravné rozprávky.“
Čo môže, podľa teba, dať kino človeku?
„Je to najmä ten spomínaný zážitok. Deti aj dospelí sa potom o ňom rozprávajú, to je to zaujímavé. Je iné, keď si to pozrie každý sám, ako keď film vidíte spolu. My máme techniku stabilne dobrú, máme dobré plátno a dobrý zvuk, čo je super! Zážitok ľudia dostanú veľmi podobný v našom kine, ako keď idú do iného mesta. Stojí ich to neúmerne veľa peňazí, keď vycestujú za filmom, ako keď si ho pozrú v našom kine.“
Aké filmové dielo šalianskych divákov v poslednej dobe najviac zaujalo?
„Najviac ľudí sme za tento rok mali na filme Trhlina. Dali sme ju v deň premiéry. Potom aj Ľadové kráľovstvo II, každý deň sme mali po 200 návštevníkov, čo bolo úžasné! Kapacitu máme 352 divákov. Tie čísla sú lepšie, ako minulý rok, čomu sa veľmi teším.“
A čo zaujalo teba spomedzi filmových noviniek?
„Mne sa páčil Barnabáš Kos alebo aj Amnestie. Vidieť to v televízii a v kine, to je obrovský rozdiel. Hudba z filmu v kine, to je úplne iná atmosféra.“
Nedávno sa konal Snow Film Fest. Máš z neho dobré pocity?
„Mali sme veľmi dobré filmy, ktoré sú naozaj zaujímavé. Chodievajú na ne väčšinou tí istí návštevníci, mali sme 34 ľudí, štandardne. Vedia, čo dostanú, takže prídu radi. Väčšinou máme štyri filmy zahraničné a dva sú slovenské.“
Blížia sa Vianoce. Bez akého filmu či rozprávky si sviatky nevieš predstaviť?
„Popoluška a Pyšná princezná, to sú moje srdcovky. Bez nich si sviatky neviem predstaviť.“
Veríš, že stále platí, tak, ako v rozprávke, že dobro víťazí nad zlom?
„Áno, ja som slniečkar a verím, že dobro sa ľuďom vráti. Inak by som nemohla existovať.“
Sledujte nás aj na Facebooku a Instagrame a budete mať vždy zabezpečený čerstvý prísun informácií zo Šale a okolia.