Simona Szarková: Šport je moja srdcová záležitosť

V poslednom zápase vo Veselom ste nebodovali, kde vidíš pričinu prehry?
Snažili sme sa, dali sme do toho všetko. Súpera sme nepodcenili ale, no, bolo tam viacero faktorov, ktoré nechcem verejne rozoberať. Myslím, že v domácom prostredí by sme zvíťazili. Urobili sme ale aj dosť chýb, sme mladý kolektív a rozhodli určite aj väčšie skúsenosti hráčok súpera.

Vaším najbližším súperom je Olomouc, ten má zatiaľ na konte len 2 body, myslite na výhru? Hoci vyhrali zatiaľ len jediný zápas, nechceme ich nejako podceniť, mali sme už taktickú prípravu s trénerom a verím, že to zvládneme. No rozhodne to nebude jednoduché, každý zápas je iný.

V júli prišiel do tímu skúsený Tomáš Kuťka, ktorý nahradil trénera Lukačína. Ako vidíš jeho pôsobenie v tíme, čo sa zmenilo?
Každý trener má iný štýl, inú taktiku, nie je tu ešte tak dlho,aby som mohla hodnotiť jeho prácu. Myslím si, že každý tréner chce odviesť svoju prácu čo najlepšie a verím, že aj jeho angažmá ma obohatí a športovo posunie ďalej.

Aký je cieľ Šale do tejto sezóny, myslíte aj na titul?
Každý rok chceme získať titul, no nieje to také jednoduché, každý tím má svoju kvalitu. Všetko bude závisieť aj od formy a zdravotnej dispozície hráčok, čo nás pominulé roky často trápilo najmä ku koncu sezóny.

Už v minulosti sa hovorilo o záujme zo zahraničia, sú v tomto ohľade nejaké novinky?
Prišli aj ponuky z Nemecka či Rakúska, no nieje jednoduché prestúpiť, je to veľký krok, ktorý si chcem dobre premyslieť. Závisí to od mnohých vecí, mám tu rodinu, kamarátov, študujem, nechcem urobiť niečo neuvážene. Ale pôsobenie v zahraničí by som si určite vedela predstaviť.

Hovorí sa o tebe, že si jeden z najväčších talentov na Slovensku, ako to vnímaš, nebojíš sa, že ti stúpne sláva do hlavy?
Toho sa nebojím, vážim si ľudí, ktorí niečo dokázali a pritom ostali pevne na zemi. Nemám rada namyslenosť. Okrem toho, stále je čo zlepšovať, uvedomujem si svoje chyby, stále mám na čom pracovať.

Na prelome novembra a decembra cestuješ do Partizánskeho, kde bude Slovenská reprezentácia bojovať s Gréckom, Fínskom a Švajčiarskom o postup do play-off o MS 2013 v Srbsku. Spokojná s losom? Snívaš o účasti na vrcholnom podujatí?
Los dopadol z môjho pohladu celkom dobre. Určite by sme veľmi chceli postúpiť, no čaká nás ťažká úloha. O účasti na MS samozrejme sníva každý športovec, je to veľký zážitok, snáď sa to podarí.

V Šali je vynikajúci fanklub. Vníma to človek v zápale boja? Poznáš ich aj osobne?
Nepoznám ich veľa, poznam iba niektorých chalanov. Je dobré, že sa tomu mladí ľudia takto venujú, pomáha nám to. Snažím sa cez zápas sústrediť hlavne na hru, no určite je cítiť tú podporu. Je dobré, že aj v takom malom meste sa nájdu ľudia so záujmom o šport.

Popri hádzanej študuješ v Bratislave právo, ako stíhaš všetky tieto povinnosti skĺbiť dokopy?
Je toho občas naozaj dosť, všetkému ale treba niečo obetovať. A keďže hádzaná je vekovo obmedzená, chcela som mať ešte niečo navyše. Vzdelanie je podľa mňa dôležité, nezaručuje síce uplatnenie, no je dobré mať aspoň niečo.

V minulosti si mala problémy s chrbticou, v predminulej sezóne si si zase zranila koleno, aký je tvoj zdravotný stav teraz?
Som po plastike kolena, nie je to celkom ideálne, ale snažím sa, aby sa to zlepšilo. Musím zaklopať, chrbtica je zatiaľ v poriadku.

Ako si sa dostala k hádzanej?
Keď som bola malá, na hádzanú ma zobral môj ocino. Venoval sa v Šuranoch futbalu, viedol aj hádzanárky Šurian, tam som vlastne hádzanársky vyrastala.

Ako vyzerá tvoj bežný deň v týždni?
Minulý rok to bolo tažšie, rozvrh nám určovala škola, aj cestovanie bolo časovo náročné. Každý deň máme minimálne 1 tréning, k tomu 3× do týždňa škola. V sobotu býva zápas a v nedeľu mám voľno.

V súvislosti s tebou sa hovorí aj o tom, že si veľmi pohľadná. Dostala si už nejaké ponuky na modeling?
Nikdy som nad tým pravdupovediac nepremýšľala, nejaké ponuky na fotenie boli, ale nevenovala som sa tomu. Neviem si to predstaviť, nie je to ani cesta, ktorou by som sa chcela vydať. Šport je moja srdcová záležitosť.

Keby niet hádzanej, čo by si chcela v živote robiť?
Neviem si vôbec predstaviť, že by som robila niečo iné. Hádzanú hrávam od malička, už som si na to zvykla. Ťažko povedať, možno by som sa zamerala na tú právnicku cestu alebo by sa našiel iný koníček. Ale všeobecne uprednostňujem šport pred školou.

Chcela by si niečo ešte odkázať?
V prvom rade by som sa chcela poďakovať rodičom, že ma podporovali už od malička. Rada by som pozdravila aj dvoch trénerov, môjho prvého trénera, pána Mudráka a tiež Michala Lukačína, ktorý tu odviedol kus roboty. A za celý klub by som sa chcela poďakovať našim fanúšikom, posnažíme sa pre nich uhrať túto sezónu čo najlepšie výsledky.