Šaľu posilní reprezentačný brankár: ROZHOVOR s Mariánom Žernovičom
Má 25 rokov a je Považsko –Bystričan. Aktuálne je študentom piateho ročníka SPU v Nitre odboru Kvantitatívne metódy v ekonómii a jeho kroky zamierili do šalianskeho hádzanárskeho tímu.
Do Šale prichádza po 5 a pol ročnom pôsobení v SPORTE Hlohovec. Volá sa Marián Žernovič a je novou posilou HKM Šaľa. Ponúkame vám rozhovor s novou tvárou HKM Šaľa.
Hádzaná vás očarila už odmalička, alebo, kedy približne ste začali pokukovať po tomto športe?
„Moje prvé kroky po palubovke boli v 4.tom ročníku 7. Základnej školy Slovanskej v Považskej Bystrici. Usmerňovali ich najprv tréneri Vladimír Šebeň a Dučan Firit starší. Moje rodné mesto je na Slovenskej hádzanárskej známe aj vďaka výbornej práce s mládežou. Majú na tom bezpochyby podiel veľmi kvalitní tréneri mládeže. Navyše práve v čase môjho začiatku žilo hádzanou celé mesto, dosahovali sa doposiaľ najväčšie úspechy MŠK Považskej Bystrice. Navyše som doma neobsedel a tak bola pre mňa hádzaná jasnou voľbou.“
Viem, že ste slovenským reprezentačným brankárom. Bolo ťažké dostať sa do reprezentácie?
„Česť reprezentovať Slovensko som mal už v kadetoch či junioroch, no seniorský dres so znakom na hrudi je to najcennejšie čo si môže športovec obliecť. Mal som túto možnosť už niekoľkokrát. Prvú šancu som dostal vo veku 20 rokov, no cesta žiadneho športovca do reprezentácie určite nie je ľahká. Sú za ňou dlhé hodiny strávené v hale, ale aj príprava mimo tréningového procesu ako videoanalýza súperov, či kvalitná regenerácia. Ďalej treba mať chuť sa zlepšovať a mať nejaké sny či ciele. Keď odovzdáte maximum, ostatné môžete s kľudným svedomím nechať na osud, šťastenu či veriaci na boha.“
Ako sa cítite, keď reprezentujete svoju krajinu?
„Atmosféra v reprezentácií je vždy niečím iná ako tá klubová. Ste v spoločnosti najlepších slovenských hráčov a už len tréningy na zrazoch sú veľkou skúsenosťou najmä pre mladších hráčov. Medzinárodná konfrontácia neraz s najlepšími hádzanármi sveta vo vás vyvolá ešte väčší adrenalín, fanúšíkovia všetkých konkurenčných klubov sa spoja a tlačia vás dopredu. Je to pocit, ktorý sa len ťažko opisuje, no prajem každému športovcovi, aby ho mohol zažiť.“
Ste novu posilou HKM Šaľa. Aké máte očakávania? Tešíte sa na šaliansky kolektív?
„Do Šale sa samozrejme veľmi teším. S chalanmi som sa spoznal či už ako spoluhráčmi v mojom predošlom pôsobisku, alebo naopak ako súpermi. Hádzanárske Slovensko nie je moc veľké, a tak viem aká atmosféra v šatni panuje. V Šali aktuálne pôsobia kvalitní hráči a som veľmi rád, že budem môcť byť súčasťou tohto kolektívu. Musím však poznamenať, že mi na druhej bude smutno aj za chalanmi z Hlohovca. Taký však je život športovca. Verím, že v bojoch o medaile ešte vygradujeme úspech, ktorý sa Šali podaril minulú sezónu a v Chellenge cupe nebude naša konfrontácia so St. Gallenom našou poslednou na tejto súťaži. V neposlednom rade sa teším na spoluprácu s Ludekom Fabiánom a Peťom Repáňom.“
Je niekto, komu vďačíte za to, kde ste? Kto Vám na tejto ceste najviac pomohol?
„Cesta z Považskej Bystrice až do Šale trvala 15 rokov takže určite je tých ľudí veľmi veľa. Od trénerov, spoluhráčov, rodiny, priateľky, priateľov…Počas mojej krátkej kariéry zohralo dôležitú úlohu mnoho mien, no keby si mám vybrať jedného človeka, ktorému môžem poďakovať, tak je to tréner Juraj Jurajov.“
Ako si najlepšie oddýchnete?
„Najväčší relax pre mňa je hubárčenie. V chladnejších mesiacoch, keď hríby nerastú rád absolvujem nejaké doplnkové športy, no taktiež si viem vychutnať ničnerobenie, či už doma alebo niekde vo welnese.“
Vaše najbližšie plány, športové, osobné..?
„Najbližšie plány sa v osobnom živote určite spájajú s ukončením štúdia na vysokej škole. Po športovej stránke by som chcel čo najviac pomôcť Šali pri dosahovaní tohtoročných cieľov. Budúca sezóna je zatiaľ z mojej strany otvorená, no v Šali sa zatiaľ cítim veľmi dobre, či už čo sa týka podmienok alebo kolektívu.“