Šaľan a Richard Gere spolu za Dalajlámom

Keďže nielen náš štát, ale takmer celá Európa je kresťanská, je trochu nevídaným javom „naraziť“ na budhistu. Dokonca Šaľana. Nie však takého, ktorý si o tomto učení prečítal dve knihy, ale takého, ktorý mu odovzdáva značnú časť svojho života. Píše články, študuje tibetskú psychológiu, či medituje.

„Od malička som mal pocit spojitosti s budhizmom, ale nič som o tom nevedel. Na jednom meditačnom kurze som sa dozvedel, že princíp budhizmu je iný na rozdiel od akéhokoľvek náboženstva. Človek sa vydáva na vnútornú cestu, snaží sa premeniť k lepšiemu, aby zažíval v živote viac radosti. A keď je človek šťastný, je aj láskavý a nápomocný k svojmu okoliu. Učenia a učitelia nám ukazujú vyšlapanú cestu k tomuto cieľu, ale hýbať sa musíme sami. Nikto sa nemôže zmeniť za nás," tvrdí Matej.

Takmer štvrťrok strávený v Ázii, krajine úplne odlišnej od tej našej, priniesol nielen jemu, ale všetkým účastníkom púte mnoho zážitkov a skúseností. No nielen duchovných. Ich prvým cieľom bola návšteva indického mesta Bódhgaja, kde dosiahol Budha dokonalé osvietenie. Každoročne sa tam koncom roka organizuje Džonang mönlam alebo takzvané „Dobropriania“. Táto udalosť sa koná kvôli šíreniu svetového mieru a blaha všetkých bytostí. Druhým cieľom pútnikov bolo zúčastniť sa učenia Jeho Svätosti Dalajlámu. O tom, že to bola akcia, ktorá sa len tak nevidí, svedčí počet návštevníkov. Viac ako 50-tisíc ľudí si prišlo vypočuť Dalajlámove slová a na prekvapenie mnohých sa tam objavil aj slávny hollywoodsky herec Richard Gere. Imidž elegána vraj na niekoľko dní nechal v Amerike.

Po naplnení plánov bol program pútnikov voľnejší. Keďže aj slovenskí budhisti od malička oslavovali Vianoce, neporušili tento zvyk ani v nekresťanskej Indii. Zaobišli sa aj bez kolied a vianočné jedlo, teda chipsy, koláče a ovocie, si vychutnali pri spoločenských hrách. Na Sviatok zaľúbených si nerozdávali valentínky, ale oslavovali tibetský Nový rok 2137. Okrem toho si museli zvykať na indické dopravné „pravidlá“ a hlavne na miestnu stravu a vodu, ktoré neraz spôsobili žalúdočné a črevné problémy. V Nepále strávili celý mesiac, z toho tri týždne hlavnom meste.

„Mojim veľkým snom je naučiť sa po tibetsky. V Káthmandu som sa výuke tibečtiny venoval aktívne, čím som nadobudol dobré základy. Písať a čítať som sa už predtým naučil doma.“

V Nepále a Indii navštívili účastníci púte niekoľko významných miest. Rozličné kláštory, chrámy, jaskyne či stúpy, t.j .budhistické sakrálne stavby, ktoré slúžia na uchovanie relikvií a šírenie pozitívnej energie vo svete.

„Náš láma raz povedal, že stúpa v Káthmandu plní želania, ktoré si prajeme zo srdca. A skutočne všetko, čo som si pri nej doteraz želal, sa mi splnilo,“ spomína Matej, ktorý si nemyslí, že sa niečím odlišuje od ostatných ľudí.

„Nemyslím si, že som iný ako ostatní. Práve naopak. Mám pocit, že odkedy študujem budhizmus, som si bližší s ostatnými ľuďmi. Sme rovnakí a všetci chceme byť šťastní."

Foto: www.tibet.sk