Najstarší súvislý text v maďarskom jazyku pochádza zo Slovenska: Prayov kódex objavili v našom okrese!
Jednu z najdôležitejších kultúrnych pamiatok našich južných susedov, objavili v okrese Šaľa. Pochádza z dvanásteho storočia.
Jedna z najdôležitejších kultúrnych pamiatok našich južných susedov, najstarší súvislý text písaný v staromaďarskom jazyku, pochádza z Diakoviec v okrese Šaľa. Pohrebná reč a orodovanie – Halotti beszéd és könyörgés – je súčasťou tzv. Prayovho kódexu z konca 12. storočia. Kódex sa v súčasnosti nachádza v Národnom múzeu v Budapešti, v katedrále v Diakovciach je umiestnená kópia listiny.
Najstarší písomný záznam v maďarskom jazyku
Prayov kódex, čiže liturgická kniha obsahujúca modlitby kňaza pri bohoslužbe, sa datuje do obdobia rokov 1183 až 1210. Napísaná bola na neznámom mieste pre benediktínov, ktorí pôsobili v kláštore v Diakovciach. Kniha má celkovo 172 strán. Celá je písaná v latinčine, s výnimkou 154. strany, kde bol objavený najstarší písomný záznam v maďarskom jazyku.
„Všetky liturgie, omše, všetko sa robilo v latinčine. Obyčajní ľudia však používali maďarčinu, no tá sa nepoužívala v úradnom jazyku. Máme informácie, že útržky pohrebnej reči v maďarčine sa našli v zakladajúcej listine Tihanyiovského opátstva pri Balatone, no súvislý text sa zachoval práve v našej obci,“ povedala starostka Diakoviec Kristína Jakócsová.
Podobný žáner nebol rozšírený
Slovenskej verejnosti pomerne neznámy text objavil rodák z Nových Zámkov, jezuitský kňaz Juraj Pray, ktorý pôsobil v službách Márie Terézie ako kráľovský historik zaoberajúci sa dejinami Uhorska. Pohrebnú reč a orodovanie našiel pri bádaní v knižnici bratislavskej kapituly v stredovekom kódexe, ktorý dodnes nesie jeho meno.
V roku 1770 sa o texte dozvedela verejnosť, keď z neho Pray publikoval krátky úryvok v Legende sv. Margity. Do roku 1813 bol kódex v bratislavskej kapitulskej knižnici, potom ho darovali do Budapešti, kde je dodnes. Unikátnosť Pohrebnej reči z Prayovho kódexu zvyšuje fakt, že podobný literárny žáner, ako je pohrebná reč, nebol v tom čase v Európe ešte všeobecne rozšírený a ani výskyt kázní v ľudovej reči nebol častý. Kázne v ľudovej reči sa z tohto obdobia zachovali len z nemeckých oblastí.
