Kinu Šaľa zvoní umieračik

Hrozba, že o niekoľko mesiacov už Kino Šaľa nebude slúžiť svojmu účelu, je čoraz reálnejšia. Digitalizácia kín sa týka všetkých slovenských kín, ktoré doposiaľ premietajú na 35 mm filmovom páse. Kiná, ktoré neinvestujú do digitalizácie, budú postupne zanikať, nakoľko budú mať v pôvodnom formáte k dispozícii čoraz menej nových filmov a postupom času nebudú mať čo premietať a prídu tak o divákov a teda aj o nemalé tržby. Aj v tejto oblasti zohrávajú hlavnú úlohu peniaze. „Distribúcia digitálnych kópií je oveľa rýchlejšia a lacnejšia a prináša výhody všetkým zúčastneným zložkám v celom procese – producentom (majiteľom práv), distribútorom aj „kinárom“. Filmy sa dajú lacnejšie, rýchlejšie a naraz vo veľkom množstve dopraviť do kín a kiná tak môžu vďaka digitálnej technológii získať novinky prakticky hneď pri ich premiére. A zároveň môžu premietať aj iné obsahy okrem filmov ako napríklad športové prenosy,“ hovorí Martin Šmatlák, riaditeľ Audiovizuálneho fondu (AVF). „Digitalizácia filmov je asi najväčšia technická zmena v dejinách filmu po príchode zvuku. Na začiatku 30. rokov minulého storočia si kiná tiež museli zakúpiť zvukovú techniku, lebo inak by mohli hrať len staré nemé filmy, na ktoré však už nikto nechcel chodiť,“ doplnil riaditeľ AVF. Audiovizuálny fond schválil poskytnutie dotácie na digitalizáciu kina aj mestu Šaľa a to vo výške 30 tisíc eur. „Audiovizuálny fond poskytuje približne polovicu nákladov na zakúpenie digitálnej technológie. Na to, kde zohnať druhú polovicu a k tomu ešte aj nejaké ďalšie peniaze na nové plátno, maľovku či iné úpravy, sú dobrým príkladom Malacky. Digitalizáciu kina financovali z peňazí Audiovizuálneho fondu, z mestského rozpočtu, z príspevku Bratislavského samosprávneho kraja a z peňazí od sponzorov,“ uviedol príklad Martin Šmatlák.

V Šali to však také jednoduché nebude. Aj napriek schválenej dotácii od AVF mesto prostriedky na spolufinancovanie zatiaľ nenašlo a v súčasnej finančnej situácii to bude veľmi náročné. Viceprimátor Jozef Mečiar sa o to snažil na prvom zasadnutí MsZ v tomto roku, no zastupiteľstvo jeho návrh nepodporilo a poslanci hlasovali za návrh poslankyne Psotovej vyradiť z rozpočtu náklady na digitalizáciu kina vo výške 70 tisíc eur. „Digitalizácia je určite veľmi dôležitá a kvalita premietania je na úplne inej úrovni, no keď mesto na to nemá, nemôže to robiť. Odporúčam ju riešiť skôr hľadaním prenajímateľa a úhradou z mimorozpočtových zdrojov tak, ako to urobili v iných mestách,“ povedala Helena Psotová. Podľa viceprimátora sa však zdroje musia nájsť ešte v tomto roku, inak je budúcnosť kina vážne ohrozená a môžeme prísť aj o dotáciu z AVF. Jozef Mečiar verí, že digitalizáciu kina aj napriek odmietavému postoju poslancov v tomto roku stihneme a plánuje predložiť úpravu rozpočtu so zapracovaním požiadaviek mestského zastupiteľstva.

K otázke povinnej digitalizácie sa vyjadril aj riaditeľ AVF. „Nemožno jednoznačne povedať, že tie kiná, ktoré do konca roka 2012 neprejdú digitalizáciou, nevyhnutne zaniknú. Takto vyhrotene totiž tá otázka nestojí. Digitalizácia kín nie je „povinná“, ani o nej nikto nerozhodol. Je to jednoducho vec technologického vývoja a ten, kto sa tomuto vývoju nedokáže prispôsobiť, bude čoraz väčšmi zaostávať, až napokon sám zistí, že nevládze držať krok s dobou. Je to niečo, ako keby po nástupe CD nosičov niektoré hudobné vydavateľstvo tvrdohlavo vydávalo nové tituly len na gramofónových platniach, hoci gramofón už takmer nikto nepoužíva,“ ozrejmil Martin Šmatlák. **//

„Chápem, že mestské úrady a zastupiteľstvá môžu mať problém s hľadaním peňazí na spolufinancovanie digitalizácie kina, lebo asi hmatateľnejším výsledkom pre občanov/voličov je oprava kanalizácie, údržba osvetlenia, zatekajúca strecha na hasičskej zbrojnici či autá pre mestskú políciu. Digitalizáciu však netreba vnímať ako ohrozenie kín, ale ako príležitosť pre ich ďalší rozvoj. Nová technika umožní kinám mať viac filmov, viac predstavení, viac divákov a tým aj väčšie tržby, ktoré zase znamenajú rýchlejšiu návratnosť investície vloženej do nákupu techniky. Jednoznačne o tom svedčia rýchle výsledky a pozitívne skúsenosti tých kín, ktoré už prešli digitalizáciou a nepoznám kino, ktorému by po jeho digitalizácii nestúpol počet predstavení, návštevnosť či tržby,“//** doplnil riaditeľ AVF, ktorý má pre zástupcov mesta aj niekoľko odporúčaní.

„Ak by som bol na mieste vedúceho kina alebo riaditeľa DK Šaľa, asi by som mestských poslancov presviedčal najmä o tom, že digitalizácia kina sa oplatí, pretože môže priniesť lepšie výsledky, viac divákov aj viac peňazí. Ilustroval by som to pozitívnymi príkladmi – akým je napríklad kino Kultúra v Ružomberku, prvé zdigitalizované jednosálové kino na Slovensku a to VÝLUČNE z mestských financií. Pred digitalizáciou mesto finančne dotovalo prevádzku kina, ktorá bola stratová. Po digitalizácii sa to kino za niekoľko mesiacov stalo ziskové natoľko, že z jeho tržieb sa mohli financovať aj ďalšie aktivity mestského kultúrneho domu," dodal na záver Martin Šmatlák, riaditeľ Audiovizuálne­ho fondu.

Top výrok: „Digitalizáciu netreba vnímať ako ohrozenie kín, ale ako príležitosť pre ich ďalší rozvoj.“ (Martin Šmatlák, riaditeľ Audiovizuálne­ho fondu)